Margita Figuli

Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne v roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodila v rodisku, tri triedy gymnázia a jednu triedu meštianskej školy v Dolnom Kubine. V rokoch 19241928 študovala na Obchodnej akademii v Banskej Bystrici. Po maturite odišla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke. Tu pracovala až do roku 1941, keď ju z politicky motivovaných dôvodov prepustili. (Príčinou bola jej novela Olovený vták, publikovaná v knihe Pokušenie.) Odvtedy sa venovala len literatúre. Zomrela 27. marca 1995.

Publikovať začala už roku 1930, pod verše sa podpisovala pseudonymom Olga Morena a pod prózu Morena. Uverejňovala vo všetkých významných dobových časopisoch. Knižne debutovala bibliofilsky vydanou novelou Uzlík tepla (1936), ktorá je vyznaním úcty k materinskemu citu. Zaradila ju aj do nasledujúcej knihy desiatich noviel Pokušenie (1937). Pribehy týchto próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia a vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa nimi zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. V neskorších vydaniach knihu rozšírila najskôr o tri nové novely a potom aj o časopisecky publikované prózy z 30. rokov. V 1. zväzku Vybraných spisov ich zhrnula do samostatneéo cyklu Mámivý dúšok. Príbeh citového vzťahu dvoch mužov a ženy s výrazným sociálnym podtextom je témou novely Tri gaštanové kone (1940). Táto slovenská legenda o láske, ktorá hľadá harmóniu medzi vášňou lásky a realitou zivota, samostatne doteraz vyšla v trinástich vydaniach. Ďaľšie dve knižné publikácie Margity Figuli su netradičné. Roku 1942 knižne vydala rozhlasovú hru Sen o živote a bibliofilsky kompozične uzavretý celok z nedokončeného románu Zuzana Tri noci a tri sny. Potom jej už vychádza monumentálny štvorzväzkový historický román Babylon (1946), v ktorom zobrazila posledné roky existencie Novobabylonskej ríše. Nadčasový rámec románu spočíva v umeleckej analýze absolutizácie moci, ktorá nevyhnutne vedie k jej krize a postupnému zániku. (Román vyšiel v ďaľších piatich vydaniach.) Fragment románu Zuzana (1949) je príbehom dievčaťa, ktoré sa napriek svojmu pôvodu zapojí do sociálnych zápasov robotníkov. Kniha Mladosť (1956) je autobiografickou románovou kronikou z rokov autorkinho detstva a mladosti, ktoré poznačila prvá svetová vojna. Akoby jej dopovedaním alebo úvodom k ďalšiemu rozsiahlejšiemu dielu spomienkového charakteru je poetická rozprávka pre deti Môj prvý list (1963). Autobiografický charakter má aj memoárovoesejistická próza Ariadnina niť (1964) a bibliofilsky vydané dielo Životopisné legendy (1969), ktoré obsahuje šesť legiend a povesti zo života autorkiných predkov, tak ako sa tradovali v rodinnom prostredi. V samostatnom bibliofilskom vydaní vyšla aj novela Rebeka (1973) zo zbierky Pokušenie. V románe Víchor v nás (1974) zobrazila život a problémy výrobného podniku na Orave, v ktorom pracujú prevažne ženy. K svojmu záujmu z rokov mladosti o veršovaný prejav, ako aj k témam z ľudovej slovesnosti sa vrátila v lyrickoepickej skladbe pre deti Balada o Jurovi Janosikovi (1980). V duchu zachovanej tradicie zdôraznila v nej najmä ideové pohnútky konania a činov tohto ľudového hrdinu.

Margita Figuli je tiež autorkou libreta k baletu Simona Jurovského Rytierska balada (1959). Z češtiny preložila diela Karla Capka a Karla Jaromíra Erbena.