Ján Smrek životopis
Ján Smrek
1898 – 1982
- narodil sa v Zemianskom Lieskovom - vl. menom Ján Čietek - študoval v Modre a Bratislave, pracoval ako redaktor - v pražskom Mazáčovom nakladateľstve redigoval Edíciu mladých slovenských autorov, neskôr vydával časopis Elán - za bohaté literárne dielo mu bol udelený titul národného umelca - jeho básnické začiatky boli úzko späté s domácim aj európskym symbolizmom - motívy smútku a depresie, príznačné najmä pre jeho prvotinu Odsúdený k večnej žízni (1922) čoskoro ustúpili a ich miesto zaujali kladné životné pocity, ako o tom svedčia jeho zbierky Cválajúce dni (1925), Božské uzly (1929) a Iba oči (1933) - nositeľkou kladných životných hodnôt bola jeho manželka - láska k žene prehĺbila básnikovo zmyslové vnímanie skutočnosti a priviedla ho k dobrodružnému objavovaniu nepreberných krás sveta a života => Smrek sa stáva hlavným predstaviteľom vitalizmu (lat. vita = život) v medzivojnovej slovenskej poézii - už v prvej fáze tvorby vytvoril obsiahlu, cyklicky komponovanú skladbu Básnik a žena (1934), ktorá sa radí medzi klenoty slovenskej ľúbostnej lyriky časti: V zasneženom parku Pokračovanie jarné Letná noc na vode Padajú listy - ako kompozičnú schému básne použil striedanie ročných období, neskôr k pôvodnému jadru pripojil ďalšiu kapitolu - Po desiatich rokoch - zbierkou Zrno (1935) sa zavŕšilo vitalistické obdobie Smrekovej tvorby- básnik sa priklonil k istotám rodnej zeme a domova a zároveň cítil a vyjadril odpor voči rozširujúcemu sa fašizmu a jeho neľudskosti - zbierky Hostina (1944, keďže vyšla v čase vojny, musel sa obmedziť na alegoricko - symbolické prostriedky básnického vyjadrenia) a Studňa (1945, básnické skladby Praha 1942, Vltava, Stalingrad 1942 a i.) - po roku 1945 sa vracia k subjektívnej motivácii, k básnickým reflexiám a k objavovaniu krás v ľudskom živote i prírode, a to v zbierkach Obraz sveta (1958), Struny (1962) a Nerušte moje kruhy (1965)- verš je v nich rytmicky plynulý, melodický - výber z lyriky vychádza neskôr pod názvom Moje najmilšie (1972) - svoje životné skúsenosti vyjadril v autobiografickej knižke Poézia moja láska (1968) - venoval sa aj veršovanej tvorbe pre deti - v prekladoch priblížil slovenským čitateľom diela význačných básnických osobností – Françoisa Villona, Alexandra S. Puškina, Sándora Petöfiho, Endre Adyho a i. - zomrel v Bratislave.
|