Jiří Wolker
1900 – 1924


"Jiřího Wolkra zná každý Čech. Tu oblibu si Wolker nezískal proto, že umřel mladý, ale proto že vystihl to nejpodstanější, co hýbalo jeho dobou – velikou touhou po spravedlnosti a po novém uspořádaní světa, zároveň s potřebou družné lásky."

Vo svojom básnickom diele vyjadril Jiří Wolker všetky aspekty proletárskej poézie. Najprv bol členom brnianskej Literárnej skupiny, no neskôr - počas štúdií v Prahe - vstúpil do umeleckého spolku Devětsil. Jeho životná púť sa skončila predčasne – po márnom liečení v Tatranskej Polianke zomrel v rodnom meste Prostějove. Verše písal už v študentských rokoch. Debutoval zbierkou Host do domu (1921), v ktorej vyslovil dôverný, láskyplný vzťah nielen k ľuďom, ale aj k prírode a k veciam. Kniha je vyjadrením ideálu harmonického sveta a krásy každodenného života a jej zlváštnym poetickým znakom je hojný výskyt personifikácie. V poéme Svatý Kopeček uplatnil spisovateľ pod vplyvom Guillama Apollinaira pásmový typ básnickej skladby, ktorá má jednak spomienkovú rovinu (roky básnikovho detstva - autobiografia), jednak zachytáva autorovu cestu k socialistickému svetonázoru (paralely medzi kresťanstvom a komunizmom, náboženské motívy) – je polytematická. Jiří Wolker uzavrel svoje dielo druhou zbierkou Těžká hodina (1922), v ktorej sa vyskytujú nové žánrové útvary, a to epické a baladické verše. Je ďalej autorom krátkych próz (Služka), próz pre mládež (Kominík) a jednoaktových divadelných hier (Nemocnice, Hrob, Nejvyšší oběť). Svoje poslanie literatúry podal v statiach Proletářské umění a Umění všední či nedelní.