Slováci si však neboli istý rovnoprávnosťou a tak vznikla 30.5.1918 Pittsburská dohoda, kt. štylizoval aj podpísal Masaryk. O jej obsahu sa však na Slovensku nevedelo a tak bola v Martine 30.10.1918 podpísaná Martinská deklarácia, ktorá Slovákom ani zďaleka nezaručovala také práva ako Pittsburská dohoda. Masaryk zjavne nepovažoval za dôležité Slovákom s jej obsahom oboznámiť...
V prvých rokoch samostatnosti Slovensku chýbali kvalifikovaní úradníci, učitelia a tak sem prichádzali pracovať Česi. Slovensko sa tak stávalo menšinou vo vlastnom štáte. Hlinka prvý pobadal tieto tendencie a žiadal pre Slovensko autonómiu. Prezident mu na to povedal: „Chcete autonómiu? Budete ju mať.“ Beneš americkému prezidentovi Wilsonovi na otázku ako sa bude riešiť slovenský problém odpovedal, že na základe Pittsburskej dohody. Hlinka sa rozhodol veci napraviť, a keďže legálne vycestovať nemohol, s falošným pasom sa dostal do Francúzska. Keďže nevedel po francúzsky, faksimile Pittsburskej dohody a memorandum krívd slovenského národa prekladal a štylizoval jeden z jeho spoločníkov- doktor František Jehlička. Beneš sa postaral, že Hlinkovi fr. Polícia nariadila opustiť Paríž. Už na Slovensku, 12. októbra Hlinku navštívili tajní policajti a previezli ho do väzenia na Mírove, kde strávil ďalších sedem mesiacov.
Po prepustení si Hlinka už dokonale uvedomoval nevyhnutnosť slovenskej autonómie. Že Česi jej iniciátormi nebudú si bol istý A ako zanietený katolík tiež vedel o rozpore medzi slovenskou katolíckou a českou husitskou tradíciou. A tak sa Slovenská ľudová strana, ktorá vznikla už v Júli 1913 v spolupráci s F. Jurigom a F Skyčákom stala novou veličinou na československej politickej scéne. Z volieb roku 1925 vyšla ako víťaz a tak sa s ňou muselo počítať i v Prahe. Prvým plodom účasti vo vláde bola reforma vnútornej správy. Celé Čs. bolo rozdelené na štyri krajiny- vrátane tej slovenskej. Krajina si mohla voliť krajinské zastupiteľstvo i prezidenta. Tým sa stal Ján Drobný, pôvodom z Ružomberka. Krajinské zastupiteľstvo však nebolo zákonodarným orgánom a tak jej prezident bol podriadený úradníkom ministerstva...
Desať rokov po podpísaní Martinskej deklarácie Tuka vo svojom novinovom článku pripomenul tajnú klauzulu, že po desiatich rokoch sa má pomer spolužitia Slovákov a čechov upraviť. Navrhol vznik federácie. Samozrejme, že nebol úspešný a Tuka bol odsúdený na 15 rokov žalára za vlastizradu. Nasledujúce voľby (1929) sa stali takmer terorom československých strán. Opäť ich však vyhrala HSĽS a do pražského snemu sa dostal aj poslanec SNS Martin Rázus.