Andrej Hlinka bol národovec, politik, publicista, prekladateľ. Používal pseudonymy: Kostolan, Lipták, Mešťan, Výborník. Pochádzal z rodiny pltníckeho faktora, mal 8 súrodencov.

Narodil sa 27 .9. 1864 v Černovej, študoval na gymnáziách v Ružomberku (tu sa pod vplyvom K. Krčméryho národne uvedomil) a v Levoči. Neskôr študoval teológiu a 19. 6. 1889 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v Zakamennom-Kline, Tvrdošíne a nakoniec v Troch Sliačoch. Na tomto mieste od roku 1892 sa usiloval o zlepšenie sociálneho postavenia farníkov založením spolku striedmosti a založením úverového a potravového spolku. Organizoval osvetové prednášky a slovenské divadelné predstavenia.

Od r. 1905 bol správcom fary v Ružomberku, kde bol súčasne členom mestského zastupiteľstva. Pastoráciou a sociálnou činnosťou si získal podporu nižších ľudových vrstiev a roku 1907 sa stal zakladateľom Ľudovej Banky. 5. 12. 1905 sa stal spoluzakladateľom Slovenskej Ľudovej Strany – program všeobecného a rovného volebného práva zrušením liberálnych zákonov (povinný občiansky sobáš a štátne matriky), uskutočnenie národnostného zákona. R. 1906 verejne podporil kandidatúru Vavra Šrobára a za to ho spišský biskup Alexander Párvy suspendoval od farského úradu aj od výkonu kňazského povolania.

Jeho vystúpenia za základné práva slovenského národa označili za poburovanie Slovákov proti Maďarom. Odsúdili ho na 2 roky väzenia, 1500 korún pokuty a 680 korún súdnych trov. 27. 10. 1907 sa odohrala v Černovej tragédia. Černovci nedovolili posvätiť svoj novopostavený kostol maďarónskym kňazom a žiadali si Hlinku. Maďarský žandári odpovedali na odpor streľbou, čo malo za následok 15 mŕtvych Slovákov, ďalších odsúdili do väzenia. Táto udalosť pred celým svetom odhalila útlak slovenského národa. Pri ďalšom súdnom pojednávaní bol celkový trest Hlinku upravený na 2 roky a 9 mesiacov. Hlinka bol počas väzby vedúcim prekladateľom Starého Zákona do slovenčiny. Prvá svetová vojna zabránila jeho činnosti. Po vojne založil v Ružomberku kníhtlačiareň Lev. Bol účastníkom a spoluzakladateľom Slovenskej Národnej Rady v Martine 30. 10. 1918.

V dôsledku protikatolíckej orientácie vládnych kruhov v Česku i na Slovensku bola roku 1918 obnovená Slovenská Ľudová Strana v Martine (od roku 1925 Hlinková Slovenská Ľudová Strana). V nej zastával funkciu až do smrti. Základným bodom bola autonómia Slovenska v rámci ČSR, tento program sa opieral o Pittsburskú dohodu. Keďže s týmito požiadavkami nenašiel pochopenie u Československej vlády v Prahe, vystúpil v roku 1919 na mierovej konferencii v Paríži, kde predložil otázku Slovenskej autonómie. Po návrate na Slovensko bol 7 mesiacov internovaný v Čechách. Roku 1920 bol zvolený za predsedu Spolku sv. Vojtecha. Slovenskú Ľudovú Stranu volila v medzivojnovom období väčšina voličov slovenskej národnosti. Avšak pre autoritatívne sklony a výbušnú povahu odradil mnohých spolupracovníkov.

16. 8. 1938 vodca a otec slovenského národa v Ružomberku zomiera. Počas celého obdobia autonómie Slovenska a 1. Slovenskej Republiky sa šíril Hlinkov kult. Jeho meno niesli organizácie ako ako HLINKOVÁ MLÁDEŽ a HLINKOVÁ GARDA, hoci Hlinka nemal vplyv na ich založenie ani vedenie. Jeho podobizeň zdobí 1000-korunovú bankovku.