Svoje názory na historicko - porov-návaciu metódu v jazykovede vysvetlil v teoretických statiach, zhromaždených v zbor-níku, ktorý vyšiel aj v ruštine pod názvom Istoričeskoe i obščee jazykoznanie (1921- 1936) a najmä v knihe La méthode comparative en linguistique historique. Ďalšie jeho známe diela, ktoré sa zaoberajú jazykovedou: Linguistique historique et linguistique générale, Les langues dans l´Europe a Introduction á l´étude comparative des langues indoeuropéenes, ktorá sa skladá z deviatich kapitol. Prvá sa zaoberá metódami skúma-nia, v druhej sa postupne venuje všetkým indoeurópskym jazykom. V tretej prechádza priamo na fonetiku a v štvrtej na jednotlivé princípy morfológie. Pokračuje slovesami, podstatnými a prídavnými menami a zámenami. Siedma a ôsma kapitola sú určené pre syntax a lexikológiu. Poslednou kapitolou je v podstate štúdia o rozvíjaní indoeuróp-skych jazykov.
Mnohé Meilletove diela vyšli aj v ruských prekladoch, najznámejšie sú Vvdenie v sravniteľnoe izučenie indoevropejskich jazykov (1938), Obščeslavjanskij jazyk (1951) a Osnovnie osobennosti germanskoj gruppy jazykov (1952).


Použitá lieratúra

Meillet, A.: Études sur l´étymologie de vocabulaire du vieux slave. Paris,
Bibliotheque de l´école des hautes études 1902 –1905.
Meillet, A.: Grammaire de la langue polonaise. Paris, Institut d´études slaves 1921.
Meillet, A,: Le slave commun. Paris, Institut d´études slaves 1924, 448 s.