právnik, československý komunistický politik a prezident

* 10.01.1913 Bratislava
† 18.11.1991 Bratislava

Vzdelanie

Študoval na gymnáziu v Bratislave. Od roku 1933 študoval na Právnickej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského. V roku 1937 ukončil štúdium ziskom doktorátu práv.

Životopis

Počas štúdia na gymnáziu pôsobil aj ako funkcionár školskej samosprávy. Počas štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského vstúpil do Komunistickej strany Československa.

Prispieval do ľavičiarskej kultúrno-politickej revue DAV (ktorú spoluzakladal V. Clementis) a tu sa aj zapojil do ľavicového Zväzu slovenského študentstva a stal sa vedúcou osoba Socialistického spolku akademikov.

Od marca 1934 písal do časopisu Šíp.

V polovici 30. rokov, za ČSR, pracoval ako úradník.

Slovenské národné povstanie

Za Slovenského štátu vyvíjal ilegálnu činnosť – bol členom vedenia mestskej organizácie KSS v Bratislave, spolu s Karolom Šmidkem a Ladislavom Novomeským bol členom piateho ilegálneho výboru KSS.

V novembri roku 1940 bol spolu s ďalšími zhruba 100 komunistami uväznený v koncentračnom tábore v Ilave, onedlho nato však bol prepustený na podmienku. 22. mája 1942 bol zatknutý agentom ÚŠB pre podozrenie z protištátnych aktivít, v tomto prípade ho Krajský súd v Bratislave oslobodil v novembri 1943.

Počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici (bol spolutvorcom a signatárom jej programu, tzv. Vianočnej dohody). V Zbore povereníkov mal na starosti povereníctvo vnútra a po potlačení povstania Nemcami sa cez Donovaly stiahol spolu s ostatnými partizánmi do hôr.

1945 - 1968

Vo voľbách v roku 1946 vyhrala voľby na Slovensku Demokratická strana so ziskom okolo 60%. V júni sa jednotnej fronte českých politických strán s podporou Husáka podarilo donútiť predstaviteľov DS k podpísania tzv. tretej pražskej dohody. Neskôr bol vymenovaný za predsedu Zboru povereníkov.

V roku 1950 Husáka odvolali z postu predsedu Zboru povereníkov, vo februári 1951 ho zatkla polícia a nasledoval vykonštruovaný súdny proces s „buržoáznymi nacionalistami“, ktorý sa uskutočnil v apríli roku 1954 v Bratislave. Husák bol v odsúdený na doživotie.

V roku 1960 mnoho väzňov, vrátane Husáka, aj zásluhou českých reformných historikov prepustili a v roku 1963 rehabilitovali.

V druhej polovici 60. rokov bol jednou z popredných osobností reformného prúdu. Podporoval obrodný proces roku 1968 a vystupoval ako spolupracovník Alexandra Dubčeka.

1968 - 1989

V apríli 1968 sa stal podpredsedom vlády.

Po príchode intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zúčastnil moskovských rokovaní so sovietskou stranou.

Roku 1969 nahradil Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.

V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ, túto funkciu vykonával do roku 1975, keď ho po abdikácii L. Svobodu so súhlasom Sovietov zvolili za prezidenta ČSSR.

Znovuzvolený bol v rokoch 1980 a 1985.

V roku 1987 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil Miloš Jakeš.

Po študentských demonštráciách a spoločenských zmenách v novembri 1989, keď už bolo jasné, že definitívne padne železná opona a s ňou aj vláda jednej strany, 10. decembra vymenoval do funkcie „vládu národného porozumenia“ Mariána Čalfu a v ten istý deň odstúpil po 14 rokoch strávených na pražskom hrade.