prozaik, literárny kritik, pedagóg

* 10.08.1822 Horné Záturčie
† 16.06.1871 Martin

1836 – 39 Evanjelické lýceum, Levoča
1839 - 43 Evanjelické lýceum, Bratislava
1843 – 45 univerzita (filozofia a história), Halle

Životopis

Pochádza z rodiny evanjelického farára. Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo lýcejné štúdium, kde sa spoznal s mnohými predstaviteľmi. Najvýznamnejšie pre jeho osobné a literárne formovanie boli kontakty s družinou štúrovcov a najmä priateľstvo s Ľ. Štúrom. Po návrate zo štúdií v Halle sa rozišiel s Ľ. Štúrom, ktorý ho nevzal za redaktora Slovenských národných novín a prijal miesto vychovávateľa v rodine Landererovcov vo Vindšachte pri Banskej Štiavnici.

Prvé básne, prózy i kritické posudky čítal v bratislavskom Ústave reči a literatúry čs., niektoré satirické príspevky uverejnil v roku 1841 v rukopisnom časopise Buben. Bol jedným z prvých, ktorí začali písať novou spisovnou slovenčinou. Výborne ovládal rytmus i ducha ľudovej poézie.

Ťažisko jeho umeleckej tvorby je v próze. Patrí k hlavným predstaviteľom slovenskej romantickej prózy, ktorá bola ovplyvnená jeho pôvodom. Spracúval námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska, v duchu štúrovského historizmu, nastoľoval osobné a spoločenské problémy, ako konflikt medzi osobným a nadosobným, medzi láskou a povinnosťou. Prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho historického úpadku.

Ako inšpiráciu využíval aj historické udalosti, miestne povesti a ústne podanie. V historických prózach prevažujú novely z čias bojov proti Turkom alebo z protihabsburských povstaní, príbehy šľachtických rodov, v ktorých ide o vysoké mravné hodnoty, o česť umrieť za národ. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Jeho cieľom bolo stvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze. Na motívy jeho Reštavrácie vznikol film Zemianska česť.

Z literárnokritickej práce je najvýznamnejšia jeho polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu.

Stať Spomienky na Ondreja Sládkoviča je prvým rozborom Sládkovičovej poézie a dištancuje sa v nej od Štúrovho preceňovania folklóru. Povšimnutia hodnú teoretickú a pedagogicko-filozofickú úroveň majú jeho Reči k študentstvu, ktoré na začiatku a konci každého školského roku prednášal ako riaditeľ gymnázia v Tešíne.

Veľký kus práce vykonal aj na poli kultúrno-organizačnom a spoločensko-výchovnom. Jeho pedagogická práca mala pevné filozofické a teoretické zázemie.

Ján Kalinčiak uverejňoval svoju tvorbu aj pod pseudonymami: Janko; J. K.; Kačnilák.

Tvorba

Próza:

Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Serbianka, Mládenec slovenský, Svätý duch, Knieža liptovské, Láska aj pomsta, Reštavrácia, Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča, Vo Viktorinovej Lipe, Mních, Orava

Poézia:

Králův stůl, V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843, Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému na deň jeho mena 1843 24. júna, Moja mladosť, Na Silvestra, Šuhaj zabitý, On parlera de sa gloire, Márii od Jána, Bojovník, Krakoviaky, Smutný pohrab, Pozdravenie, Rada, Moja mladosť

Preklad:

Výprava na Carihrad (M. Czajkkowský)