Z Bachovho odkazu sa zachovalo: sedem koncertov pre jeden klavír, tri koncerty pre dva, dva koncerty pre tri a jeden pre štyri klavíry.

H U S Ľ O V É K O N C E R T Y

Keď hovoríme o Bachových husľových alebo klavírnych koncertoch, treba mať na pamäti, že tieto diela nemajú veľa spoločné s klasickou formou koncertu, kde sólový nástroj je protipostavený orchestru. U Bacha máme vždy dočinenia iba s umelecky poňatým sprievodným hlasom, ktorý zveril sólovému nástroju. V originálnej verzii sa zachovali iba dva husľové koncerty: a mol a E dur.

P A Š I E

Z piatich pašií J. S. Bacha sa jedny stratili, druhé sa zachovali iba vo fragmentoch, autorstvo ďalších je pochybné. Ostali dve: Jánove pašie a Matúšove pašie, najdokonalejšie diela nemeckej pašiovej tvorby. K A N T Á T Y A O R A T Ó R I A

Medzi orgánovými skladbami J. S. Bacha jednu z hlavných položiek predstavujú chorálové predohry. O ich originalite a sile výrazu rozhoduje predovšetkým to, že skladateľ hlboko vnikal do textov protestantských chorálov. Lenže v takýchto skladbách chýbalo to, čo v prvom rade navádza poslucháča na poetické myšlienky - slová. Preto Bach obrátil pozornosť na kantátu, hudobnú formu, ktorá takisto využíva ľudský hlas. Okrem početných svetských kantát napísal Bach aj kantáty cirkevné na všetky nedele a sviatky v priebehu piatich rokov. Viac ako jedna tretina z nich sa nezachovala. Približne 200 kantát, ktoré sa zachovali, patrí k najlepším vokálno - inštrumentálnym Bachovým dielam; ich sólové, zborové a orchestrálne party sa spájajú v celok, plný dramatického výrazu.


D I E L A

Suita
V 1. suite C dur, skomponovanej pre dva hoboje, fagot a sláčikové nástroje, ako aj u Bacha neodmysliteľné čembalo, využíva autor po úvodnej Ouvertúre nasledujúce tance: courante, dve gavoty, forlanu, dva manuety, dva bourré a dva passepied.

Brandenburský koncert
4. koncert G dur uvádza. okrem sláčikového súboru a čembala - concertino zložené z dvoch fláut a sólových huslí. 1. časť je vo svojich monumentálnych rozmeroch imponujúcou zvukovou stavbou vo forme ronda. Nie je to upäté preplietanie sólových a orchestrálnych partov, všetko sa rozvíja voľne, v kontrapunktických líniách. Témy concertina aj sláčikového súboru majú nádych virtuozity. V pokojnom Andante sú krásne dialógy huslí a flauty. Finále je ďalšou Bachovou majstrovskou fúgou. Klavírny koncert
Koncert A dur je pravdepodobne transkripciou organového koncertu. 1. časť sa vyznačuje veľkou plastickosťou a jadrnou rytmikou. Niekoľko ráz sa opakujúci úsek orchestra obsahuje dva hlavné motívy tejto časti. Dlhšia 2. časť je pokojná siciliana, obľúbený a Bachovych dielach často sa objavujúci taliansky tanec. Dielo uzaviera živé, rytmické Allegro ma non tanto.