V Lipsku vznikli také diela ako Magnifikat, Jánove pašie, Matúšove pašie, Veľká omša h mol, Klavierübung, Goldbergovské variácie pre Čembalo, 2. časť Dobre temperovaného klavíra, Hudobná obeť, Umenie fúgy, oratóriá, päť ročníkov chrámových kantát. V podstate Bach stál trochu bokom od hlavných hudobných prúdov svojich čias. V Bachovom diele je asi najobdivuhodnejšia ideálna rovnováha všetkých prvkov. Mnohé jeho skladby svedčia o cite pre ,,absolútne" znenie, ktorý mu bol vlastný. Väčšina Bachových orchestrálnych kompozícií vznikla v strednom období jeho tvorivosti, najmä v čase pobytu v Köthene. Tieto diela charakterizuje zloženie komorné, vlastné barokovému orchestru. Jadro toho orchestra tvorili sláčikové nástroje, zastúpené oveľa skromnejšie ako dnes, doplnené istým počtom dychových nástrojov, ktoré často vystupovali aj v znásobnenom obsadení. Výber dychových nástrojov celkove závisel od skladateľa, ktorý neraz úplne rezignoval na ich účasť. Nevyhnutnou oporou barokového orchestra bolo čembalo, zvukovo zjednocujúce celý súbor a vyplňujúce harmóniu. S U I T Y

Či orchestrálne suity J. S. Bacha vznikli v čase tvorivého pobytu v Köthene, alebo v poslednom, najzrelšom lipskom období skladateľovej tvorby, sa dosiaľ nezistilo. Isté však je, že v tých štyroch dielach, ktoré Bach skomponoval vďaka blízkym kontaktom s orchestrom, dal skvelé príklady jednej z hlavných foriem svetovej barokovej hudby, zvlášť priťahujúcej vtedajších skladateľov.

B R A N D E N B U R S K É K O N C E R T Y

K najznámejším Bachovým orchestrálnym skladbám patria tzv. Brandenburské koncerty, diela, ktoré robia interpretom nemalé technické i interpretačné ťažkosti. Brandenburské koncerty nadväzujú na dávnejší formový typ inštrumentálnej hudby. Spočíval na kontraste celého orchestra a menšieho súboru. Brandenburské koncerty tvoria vrchol neskorého barokového koncertného štýlu. Majú výrazný charakter dvornej zábavnej hudby, sú však zároveň výsostne individuálne, plné vzletu a fantázie. K L A V Í R N E K O N C E R T Y

Klavír sa dostal ako posledný do rodu koncertných sólových nástrojov. Pre čembalo, ktoré spĺňalo úlohu opory orchestra ešte dlho v 18. storočí, a takisto klavír, nebolo ľahké stať sa samostatným koncertným nástrojom, tak ako husliam alebo dychovým nástrojom. Až Bach po prvýkrát zveril klavíru sólový hlas v koncertných dielach. Takmer všetky Bachove klavírne koncerty sú transkripciami husľových koncertov.