Hugolín , pôvodným menom Martin, Gavlovič sa narodil v Czarnom Dunajci v roku 1712. V detstve osirel, no i napriek tomu sa mu dostalo vzdelania. Gavlovič študoval na viacerých miestach- Trstená, Beckov, Žilina. Od roku 1773 bol príslušníkom františkánskej rehole v Hlohovci. Meno Hugolín prijal pri kňazskej vysviacke. V roku 1744 sa dostal do kláštora v Pruskom kde pôsobil ako kazateľ a v neskorších rokoch bol kaplánom na panstve Madocsányovcov v Horovciach, kde aj v roku 1787 zomrel. Ako biografický podnet ku Gavlovičovej literárnej tvorbe sa uvádza skutočnosť, že roku 1745 ochorel na pľúcny neduh, pravdepodobne nejaká forma tuberkulózy, ktorý mu prekážal v priamej kazateľskej činnosti. V letných obdobiach sa preto chodieval liečiť žinčicou a zdravým vzduchom na salaše v kraji pod Vršatcom a v zimných obdobiach sa v pruštianskom kláštore venoval písaniu, ktoré malo byť preňho akousi náhradou, nepriamou formou kázania, adresovanou predovšetkým príslušníkom tzv. tretieho, laického františkánskeho rádu.

„ ... krajine Uherskej, v slávnej stolici Trenčanskej, v panství Pruščanském, pod zámkem Vršatským, i na Chrástkovej. Skrz jedného nemocného kneza z Prvního rádu Svatého Otce Františka Serafinského, z chudobného kláštera pruščanského Bratrúv Menších Strict. Obs. Provinciae in Hungaria SSmi Salvatoris. Když s dovolením svej vrchnosti na predmenovaných salašoch k zdraví svému žinčicu užíval kterúžto školu nyní všem ctným a svého titulu hodným bratrúm a sestrám Tretího rádu téhož velikého Patriarchy Svatého Otce Františka Serafinského k veselému i užitečnému čítávání srdečne obetuje
a vdečne vydává.“

Roku Páne 1755.
Dne 12. mesíce brezňa.
Hugolín Gavlovič bol sčítaný v dobovej teologickej i morálno-didaktickej literatúre. Vedel pozorovať reálny život okolo seba a z pozorovaného robiť zovšeobecňujúce závery.

TVORBA
Hugolín Gavlovič je autorom celého radu spisov, o ktorých okrem ich názvu nevieme v podstate nič. Sú to zrejme kazateľsko-didakticky zamerané spisy:
Qualis vita, mors est ita- Aký život, taká smrť (1749)
Škola duchovní (1777)
Kamen ku pomoci (1779)
Petsto naučení o dobrých mravech (1782)

Literárna história sústredila zatiaľ pozornosť predovšetkým na dve Gavlovičove veršované didakticko-reflexívne skladby: Valaská škola mravuv stodola a Škola kresťanská (1758).Menej známa je ale Škola kresťansá. Táto skladba hovorí o kresťanskom svetonázore na posmrtný život. Je rozčlenená na štyri cykly.