Margita Figuli

Margita Figuli je veľmi výrazná predstaviteľka prózy naturizmu v medzivojnovej literatúre. Svoju prózu obohacovala osobitým nádychom poézie a neuveriteľnou citovosťou. Slávu zaznamenala hlavne v 30. rokoch 20. storočia. Po Božene Slančíkovej Timrave je to naša najvýznamnejšia prozaička.

Narodila sa 2. októbra roku 1909 vo Vyšnom Kubíne v roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodila v jej rodisku. Neskôr, v rokoch 1924 až 1928, študovala na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Potom po maturite odišla pracovať do Bratislavy. Robila ako anglická korešpondentka v Tatra banke až do roku 1941, kedy ju z politicky motivovaných dôvodov vyhodili (údajnou príčinou bola publikovaná novela Olovený vták zo zbierky Pokušenie). Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe. Zomrela 27. marca 1995 v Bratislave.

Začala publikovať už v roku 1930. Najprv začala uverejňovať svoju tvorbu v dobových časopisoch (Elán, Živena...). Potrebu písať poéziu moc nepociťovala, a preto omnoho viac ako poézii, sa venovala próze. V jej začiatkoch písala aj pod pseudonymom Oľga Morena alebo Morena.
Prvým výrazným prienikom do umeleckej literatúry bola zbierka desiatich noviel Pokušenie (1937). Zaoberá sa tu sociálnymi problémami žien (novely Uzlík tepla, Rubári). Jej hrdinky s veľkou vervou bojujú s tlakom zákona a konvencií vtedajšej morálky. Dôležitý je tu motív lásky, ktorá ovplyvňuje konanie postáv. M. Figuli tiež spracúva tému nenaplnenosti života (Zem, Halúzky, Víchor). Toto dielo svedčí o úsilí autorky hľadať nové prostriedky v umeleckom vyjadrovaní.

Netreba zabudnúť ani na veľké dielo tejto autorky, novelu Tri gaštanové kone. Toto dielo vychádza v roku 1940 a je to jedno z vrcholných diel naturizmu. V tejto novele Margita Figuli na malom epickom priestore rozvinula rozsiahlu ľúbostnú drámu. Ide o klasický trojuholník jednej ženy a dvoch mužov zo silným sociálnym podtextom. V centre diela sú dve hlavné kontrastné postavy: vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna, a jej nápadník Zápotočný, bezohľadný egoista a tyran. Rozprávačom je Peter, ktorý sa už od detstva pozná s Magdalénou a neskôr sa do nej aj zaľúbi. Lenže Magdalénina matka, chamtivá po peniazoch, nechá dcéru vydať za najbohatšieho, ale zároveň charakterovo najhoršieho muža v dedine, Jána Zápotočného. Magdaléna povolila len preto, lebo Zápotočný ju zneužil a ona otehotnela. Avšak naďalej ľúbila Petra. Zápotočný bol k Magdaléne veľmi krutý a neverný, po čase začal aj piť, lebo žiarlil na Petra. Záver diela vyznieva oslobodzujúco. Zápotočný zomiera pod kopytami koňa, Peter a Magdaléna sa znova stretávajú a sľubujú si spoločný život naveky. Títo dvaja sa stávajú stelesnením sily a utrpením zocelenej lásky. Príbeh je písaný v jednoduchom štýle, v prvej osobe, čím autorka umocňuje sugestívnosť diela. Margita Figuli uplatňuje rozprávkové prvky, napríklad dobro nechá vyhrať nad zlom (zlo, ktoré predstavuje Zápotočný). Tak ako v rozprávkach tiež sa tu vyskytuje trojitá gradácia. Rozprávkovým prvkom sú tri gaštanové kone, ktoré symbolizujú silu, vášeň a čistotu. Rozprávanie je obohatené úvahami a podrobnými opismi. Nájdeme tu veľa prísloví, porekadiel, metafor, biblických motívov a lyrických obrazov.
Po vojne v roku 1946 vychádza Margite Figuli štvorzväzkový historický román Babylon, v ktorom zobrazila posledné roky existencie Novobabylonskej ríše. Román je veľmi nadčasový, lebo analyzuje neobmedzenosť moci, ktorá neskôr vedie ku kríze a postupnému zániku.

K tematike jej rodného kraja Oravy sa vrátila v diele Mladosť (1956). Je to autobiografická kronika jej detstva v rokoch prvej svetovej vojny. Opisuje svoje zážitky, pocity, ťažkosti a radosti prežité v svojich detských rokoch.

Margita Figuli priniesla veľa do medzivojnovej literatúry. Ozvláštnila, ale zároveň ju aj okrášlila. To, že dokáže zaujať aj dnešného čitateľa len dokazuje to, že sa zaoberala veľmi nadčasovými témami, a to témami z prostredia sociálnej a zemepisnej periférie, tiež láskou a sociálnym súcitom. Jej majstrovstvo ohodnotila aj odborná verejnosť, keď získala titul národná umelkyňa v roku 1974.