Slovenský spisovateľ, hlavný predstaviteľ klasicizmu v slovanskej poézii. Evanielický kňaz, potom profesor archeológie. Hlásateľ všeslovanskej vzájomnosti. Prvá zbierka Básně obsahovala ľúbostnú a vlasteneckú lyriku, ktorá vyvrcholila v lyrickoepickej skladbe Slávy dcéra s Předzpěvom, ktorý je elégiou nad ponemčenými Polabskými Slovanmi. Zbierkou slovenskej ľudovej poézie Národnie zpievanky pripravil cestu ku kodifikácii spisovnej slovenčiny, ktorú však sám za spisovný jazyk neuznal. Ako zástanca jazykovej jednoty československej napísal spis proti štúrovskej slovenčine Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Koncepciu slovanskej vzájomnosti zdôraznil v rozprave O literárnej vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slaskými. V stati Něco o pomaďařováni Slovanu v Uhrách obraňoval slovenský národ před maďarizáciou.
Je autorom viacerych cestopisov, historicko-archeologických náboženských diel. V rámci svojej zberateľskej práce, okrem zbierky Národnie zpievanky, v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Blahoslavom-Benadiktim vydal prvý zväzok zbierky Písně světské lidu slovenského v Uhřích a neskôr samostatne druhý zväzok. Pričinil sa aj o rozvoj slovenskej literatúry pre deti a mládež, v ktorej ako prvý u nás vychovával mládež k slovanskému povedomiu a národnej hrdosti. Vydal čítanku anebo Knihu k čítaní pro mládež a Šlabikář pro dítky.