Sv. Alžbeta Portugalská životopis

Sv. Alžbeta bola dcérou aragónskeho kráľa Pedra III. a mladšou vzdialenou príbuznou sv. Alžbety Uhorskej, na počesť ktorej dostala pri krste meno. Narodila sa pravdepodobne v roku 1270.
Sotva dosiahla 12 rokov, vydali ju za portugalského kráľa Dionýza, s ktorým mala dve deti: dcéru Konstanciu a syna Alfonza. Avšak ich manželstvo nebolo šťastné. Kráľ jej bol neverný a mal niekoľko nemanželských detí so svojimi milenkami. Alžbeta tým nesmierne trpela, ale ani nie tak preto, že ju manžel ponižoval a zrádzal, ale skôr preto, že sa ťažko previňoval proti Bohu. Napriek všetkému sa voči nemu správala veľmi láskavo. V jeho neprítomnosti viedla prísny život, akoby žila v kláštore. Umŕtvovala sa a veľa sa modlila za manželovo obrátenie. V sebazaprení zašla tak ďaleko, že starostlivo opatrovala aj kráľove nemanželské deti.
Dospievajúci Alfonz hľadel s nevôľou na otcovo počínanie a zdalo sa mu, že kráľove nemanželské deti obmedzujú jeho synovské a nástupnícke práva. Vzniklo tak nebezpečné napätie medzi otcom a synom. Obidvaja mali svojich stúpencov a hrozila krvavá zrážka. Alžbeta vložila všetku silu svojej mimoriadnej osobnosti do sprostredkovania mieru. Sokovia sa zmierili. No kráľ nebol spokojný. Upodozrieval Alžbetu, že nadŕža Alfonzovi. Vykázal ju preto z kráľovského dvora a dal ju strážiť. Ale časom uznal svoju chybu a usiloval sa zvýšenou láskavosťou vynahradiť vernej manželke krivdu, ktorú jej spôsobil. Keď Dionýz ťažko ochorel, Alžbeta sama prevzala jeho ošetrovanie a preukazovala mu všetku možnú lásku a pomoc. Kráľ zomrel v roku 1325 zmierený s Bohom i so svojimi blízkymi.
Ovdovená Alžbeta sa celkom oddala dobročinnosti. Predal svoje majetky a klenoty a peniaze rozdala chudobným, nemocniciam a kláštorom. Ba obliekla si rúcho františkánskeho tretieho rádu a žila v kláštore klarisiek v Coimbre. Z tohoto kláštora vychádzala len vo vážnych prípadoch. Tak to bolo, keď vznikol vážny spor medzi jej synom Alfonzom a manželom jej dcéry, kráľom Ferdinandom IV. Kastílskym. Alžbeta sa ponáhľala uzmieriť znepriatelených švagrov. Ale ťažká cesta a duševné napätie ju celkom vyčerpali. V meste Estremoz ju prepadla prudká horúčka, ktorej podľahla. Zomrela v náručí syna a jeho manželky 4. júla 1336.
Pochovali ju v Coimbre. Jej hrob sa stal cieľom pútí a miestom mnohých mimoriadnych milostí. Začiatkom 16. storočia pápež Lev X. dovolil Alžbetu verejne uctievať s titulom "blahoslavená". Za svätú ju vyhlásil pápež Urban VIII. v roku 1625.