„O rok neskôr (1978) po tvorivom prieskume minulosti zaujme M. Dúbravca skutočnosť, ktorá vyrástla z víťazného nástupu socializmu u nás. Z týchto pohnútok vzniká totiž grafický cyklus Krajina dneška. Ide o idealizovaný tematický príspevok k civilizačnej, priemyselnej a poľnohospodárskej premene krajiny.“ V tomto cykle zobrazuje na svojich grafických listoch zmeny, ktoré priniesla doba. Postup modernizácie a využívania nových možnosti. Modernizácia (1978) zobrazuje neodmysliteľný elektrický stĺp, lietadlo, ktoré využíva pokrokové poľnohospodárstvo, všetko toto zakomponované do krajiny domova.

Z ďalších cyklov je cítiť opätovné vyjadrenie k dobe, ktorá nastala. Cyklus Naša doba poukazuje na industriálny vzostup (Vo výškach, Rodí sa železnica, 1979). Každodenná premena nášho okolia, ktorá má prispieť k lepšiemu životu a k lepšej budúcnosti.

„Grafické cykly s názvami Krajina dneška, Naša doba a Tie dni, riešené aj farebne, ukázali snahu o kultivovaný prejav. Najmä listy z cyklu Naša doba pri svojom ilustratívnom poňatí majú disciplinovanú kresbu (Šarkan a tryskáč, 1979).“ Príbeh sa mení na figurálnu skratku.

Jeho veľkým námetom, ktorý sa často odzrkadľuje v jeho práci, je domov a rodina. Častým námetom sú práve veci v domácnosti, fľaše, kvety. Citové zaujatie objavujeme v grafických listoch s tematikou detí. Zobrazuje na nich svoje deti, s láskou otca, radosťou zo života a príjemných chvíľ s nimi. (Katka, Maťko) „Je tu pokojná atmosféra, prehĺbená dimenziou vnútorného života. Citlivosťou kresby patria tieto grafiky k Dúbravcovím najlepším prácam. Sympatický je aj jeho prístup k podaniu námetu - pôsobivá jednoduchosť, nefalšovanosť.“

V cykle Hudba zobrazuje námety ako hudobníci, dirigent, ktoré však prezentuje svojím videním (Trio, Duo, Dirigent, 1983). Pre vyjadrenie použil kombinovanú techniku, ktorou dokázal vyvolať temnosť komornej hudby, ale aj napätie hudobníkov, ich oduševnenie v danej chvíli. Divák má pocit, akoby tie grafické listy autor tvoril na mieste, počas samého koncertu. Natoľko dokázal zachytiť jedinečnosť chvíle, no tiež možno badať už presnosť a vycibrenosť autora.

Oblasť Dúbravcovej maľby predstavuje tri tematické okruhy - krajiny, zátišia a figurálne kompozície. V Dúbravcových kompozíciách vystupuje obraz ženy, vlastnými črtami aj zasadením do prostredia reprezentujúci typ ženy súčasnej. Je na obraze zväčša sama - opäť však pripomeňme úlohu vecí, ktorými je obklopená. Zdekoratívňujúci plošný spôsob maľby ich postavenie ešte zvýrazňuje. Niektoré z týchto kompozícií svojím poňatím nie sú vzdialené zátišiam - postava ženy, s ktorou sa tu stretávame, je povahy pasívnej i keď je zobrazená v pohybe (Slečny z internátu, olej, 1979). Vlastná zostava zátišia (v ktorom je zasadená figúra) vytvára svojím zámerne znepokojivým účinkom atmosféru obrazu.

„Podobne ako aj prácam M. Dúbravca, nechýbala im invencia a zároveň dokazovali, že zátišie môže byť rovnocenným pendantom ostatným maliarskym žánrom.“