Jozef Urban

Narodil sa 29. novembra 1964 v Košiciach v robotníckej rodine. Do základnej školy a do gymnázia chodil v rodnom meste, kde roku 1983 zmaturoval. Potom študoval ekonomiku zahraničného obchodu na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií roku 1988 krátko pracoval v redakcii Literárneho týždenníka, potom prešiel za redaktora novovzniknutého časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky a roku 1990 sa stal jeho šéfredaktorom. V roku 199-1992 bol redaktorom obrázkového týždenníka pre mladých Mladé rozlety a v rokoch 1993-1994 riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana v Bratislave. V rokoch 1994-1997 bol v slobodnom povolaní a venoval sa literárnej tvorbe, od roku 1997 bol opäť redaktorom Literárneho týždenníka. Tragicky zahynul 24.4.1999.

Po krátkej časopiseckej príprave knižne debutoval ešte v rokoch vysokoškolských štúdií básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985). Prejavil sa v nej ako básnik kontrastného videnia sveta, citlivo vnímajúci jeho neustále narastajúcu dynamiku. Jednotlivé básne sa vyznačujú schopnosťou nenápadného humoru, ale aj zjavnej irónie, sebairónie a sarkazmu. Z hľadiska formy prinášajú rytmus a verbálnu živosť hovorového jazyka mladej generácie.

V druhej básnickej zbierke Hluchonemá hudba (1989) si ešte viac uvedomil rozporuplnosť sveta a jeho negatívne prejavy. Nekompromisne ich pomenúva a komentuje, aby tak upozornil na stav spoločnosti a ohrozenia samotných základov dôstojnosti života a ľudského spolunažívania a potrebu ich zachovania. Básnickému naturelu J. Urbana zdanlivo najviac vyhovuje voľný verš, no vrodená prirodzenosť vnímania rytmu ho často tlačí do usporiadanejšej a uzavretejšej básnickej formy.

Prejavilo sa to v knihe Výstrel z motyky, Správa o prievane (1990), ktorá je zbierkou textov populárnych piesní trojice autorov J. Urbana, M. Banceja a J. Litvaka, v ktorej dominuje cyklus autorsky najskúsenejšieho z nich, J. Urbana.

V básnickej zbierke Kniha polomŕtvych (1992) vyslovil skepsu nad súčasným stavom spoločnosti, ale zároveň aj nádej, že ešte stále nie je neskoro, že ešte stále nie je všetko stratené. Vyslovil to s naliehavosťou dynamiky rockovej generácie a moderným básnickým jazykom.

Poslednou Urbanovou básnickou zbierkou je kniha Snežienky & Biblie (1996).

Pre deti napísal rozprávky Dobrodružstvá vranky Danky (1995). Adeptom básnického umenia, ale aj všetkým záujemcom o sviežo napísanú teóriu poetiky, je určená kniha Utrpenie mladého poeta (1999). Autor s priznačným šarmom presviedča, že čítať i písať poéziu nie je nijaká námaha a dáva aj návody, ako na to.

J. Urban je aj autorom rozhlasovej hry Poznáme svojich ľudí (1990). Sústavne sa venoval tvorbe textov populárnych piesní, mnohé z nich sa vďaka jeho textom stali hitmi, podieľal sa i na librete muzikálu Kráľ Dávid, bol plodný aj v kultúrnej publicistike.