Eugéne de Rastignac

Eugéne je mladý študent, ktorého charakter by sa dal rozdeliť na dve polovice. Prišiel ako chudobný, prostý študent z vidieku na juhu Francúzska, ale tu v Paríži chce zažiť a chce sa stať súčasťou skorumpovanej, zničenej spoločnosti. Bol vychovávaný slušne, pozná všetky pravidlá morálky a slušného správania.

,,Jeho otec, matka, dvaja bratia, dve sestry a teta, ktorej celým majetkom bola penzia, tí všetci žili na pozemku Rastignacovcov.“10

V Paríži mal vzdialenú rodinu. Žila tam jeho vzdialená sesternica, pani de Beauseant, ktorá patrila do najvyššej spoločnosti Paríža. Bola jednou z najvplyvnejších dám v Paríži. Uviedla ho do najvyšších vrstiev v Paríži a predstavila mu pravidlá tejto veľkej hry: na úspech sa dá v Paríži pomyslieť len po boku nádhernej ženy a s preplnenou peňaženkou. Eugéne pri pohľade na všetku eleganciu, salóny a bohatstvo zabudol na svoj vidiecky život a začal sa prispôsobovať drsnému životu Paríža.

,,Videl ustavičnú tieseň, ktorú pred ním šľachetne tajili, musel porovnávať svoje sestry, ktoré sa za detstva zdali také krásne, s parížskymi ženami, stelesňujúcimi mu typ vysnívanej krásy, videl neistú budúcnosť početnej rodiny, spoliehajúcej sa na neho, úzkostlivú šetrnosť, s akou schraňovali aj najnepatrnejšie produkty, nápoj zhotovený domácim lisom, napokon hŕbu okolností, ktoré by bolo zbytočné tu uvádzať – to všetko dovŕšilo v ňom túžbu vyšvihnúť sa a vyvolávalo v ňom priam smäd po vyznačeniach.“11

Tento jav naňho silno zapôsobil a Eugéne mal chuť sa vrhnúť do spoločnosti. Chcel v Paríži zaujať podobné miesto ako jeho sesternica, byť bohatý a vplyvný.

,,Démon prepychu sa mu zahryzol do srdca, zmocnila sa ho zimničná túžba po zisku, smädom po zlate mu vyprahlo hrdlo.“12

Zmiešanosť, tak by sa dal opísať Eugénov charakter. Neskazený vidiek v ňom zanechal úprimnosť, lásku, či už k sestrám a blízkym, alebo k morálnym hodnotám ako česť,  poctivosť. V Paríži sa naňho začína lepiť malichernosť, zlomyseľnosť a klamstvo.

,,Zdal sa mi dobrý a šľachetný, mladý a neskazený uprostred vysokej spoločnosti, kde sú také vlastnosti veľmi zridkavé.“13

Veľký vplyv na Eugénove správanie má aj bývalý trestanec Vautrin, ktorý vidí Eugéna ako psychicky slabého chlapca, ktorý by nemal odolať jeho úmyslu zviesť ho do sveta zločinu. Eugén je veľmi nerozhodný a vidno to pri situácii s hodinkami, darčekom od Delphiny. Jeho "vidiecka“ česť mu vraví nebrať ich, ale chamtivosť  nadobudnutá v Paríži ich zoberie a zakryje to "slušnou“ vetou:

,,Ak sa majú dvaja radi, môžu si vzájomne pomáhať, môžem ich prijať.“14

Jeho najsebeckejší a najhorší krok nastáva, keď od svojej mamy a od svojich sestier žiada bezdôvodne žiada peniaze len na to, aby si mohol kúpiť drahé róby a výbavu, s ktorou sa môže priblížiť Delphine de Nucingen. Bezohľadne si od mamy vypýta tisíc dvesto frankov s prosbou, aby to neprezradila otcovi. Po odoslaní listu cíti výčitky svedomia s vedomím, že jeho rodina si bude musieť poriadne utiahnúť opasky.

,,Hanbil sa, že vôbec písal, aká bolesť by zachvátila matku, keby nemohla poslať celú sumu! Tie krásne city, tie strašné obete majú mu byť schodíkmi, po ktorých by sa dostal k Delphine de Nucingen. Niekoľko sĺz, ostatné to zrnká kadidla hodené na posvätný oltár rodiny, vyhŕklo mu z očú.“15

Avšak, keď pevne v ruke držal plnú sumu tisíc dvesto frankov, výčitky a smútok hneď a zaraz pominuli. Napriek tomu sa nedá povedať, že by stratil všetky dobré city, aj keď je pravda, že Vautrinov vplyv spravil veľa, nikdy neopúšťal svoju rodinu vrátane sesternice, Delphine miloval celým svojím srdcom a veľmi si obľúbil aj starého otca Goriota.

,,Budem sa o neho starať ako o vlastného otca, spôsobím mu veľa radostí.“16

Tesne pred Goriotovou smrťou sa oňho starali len traja ľudia. Bianchon, študent medicíny, kvôli výskumu, Christphe, sluha, kvôli prepitnému, ale iba Eugéne z čistej lásky.

,,Ja som teda jediný, kto opatruje úbohého starca z lásky.“17

Po pohrebe otca Goriota sa kniha končí Eugénovou výzvou proti Parížu.

,,A teraz uvidíme, kto z koho.“18