Vautrin

Bývalý trestanec z Parížskeho podsvetia, pravým menom Jacques Collin, prezývaný Oklamsmrť. V penzióne vystupoval ako čestný, múdry a poctivý občan. Vo Vauquerovskom dome bol obľúbený. Bol to obéznejší štyridsiatnik s odfarbenými bokombradami.

,,Mal široké plecia, dobre vyvinutý hrudník, mocné svaly, masívne, hranaté ruky, na článkoch prstov husto zarastené chumáčikmi ohnivo červených chlpov.“ 19

Vstupuje do penziónu ako sympatický spoločník so zmyslom pre humor. Ľudia si ho vážia ako skúseného človeka, ktorý všetko zažil, všade bol, všetko vie.

,,Vyznal sa vo všetkom: poznal more, lode, Francúzsko, cudzinu, obchodné veci, ľudí, udalosti, zákony, hotely, aj väzenia.“20

Poznal zákony vtedajšej kapitalistickej spoločnosti, videl ju bez pretvárky presne takú, aká je. Falošnú, skazenú, komerčnú, pohŕdal ňou.

,,Rád sa vyškieral zákonom, šľahal vysokú spoločnosť, usviedčal ju z nedôslednosti voči sebe samej, takže sa dalo predpokladať, že cíti nevraživosť k sociálnemu poriadku.“21

V celom penzióne bol obľúbený, uctievaný. Do oka si padol s pani Vauquerovou natoľko, že ako jediný ju oslovoval mamka Vauquerová. Aj napriek všetkej tejto milosti vedel vyjadriť aj záporné city a to veľmi rázne a zásadovo. V niektorých jeho zvyklostiach bolo cítiť poriadnu chladnokrvnosť.

,,Spôsobom, akým si odpľúval, prezrádzal neochvejnú chladnokrvnosť, ktorá by mu nedala cúvnuť ani pred zločinom, aby sa dostal do povážlivej situácie. Jeho pohľad tak ako prísny sudca akoby prenikal do hĺbky každej otázky, každého svedomia, každého citu.“22

V ľuďoch vyvolával strach a hrôzu. Spomedzi obyvateľov penziónu si obľúbil najmä Eugéna, ktorého chcel využiť pre svoje zločinecké plány. Ukázal Paríž Eugénovi taký, aký je, ale len v rozhovoroch, v ktorých mu ukazoval intrigy, ako cestu k úspechu a dve spravodlivosti, jednu pre chudobných a druhú pre tých bohatších. Vážil si
málokoho, všetkými ľuďmi pohŕdal a svoje vnímanie a správanie k iným vysvetlil takto:

,,Som zadobre s tými, čo sú ku mne dobrí, alebo ku ktorým cítim náklonnosť. Som zlý ako diabol voči tým, čo do mňa zabŕdajú alebo, čo nie sú mi po chuti. Zabiť pre mňa človeka je ako toto, hľa! – a poriadne si odpľul.“23

Svoju chladnokrvnosť a bezmedzné svedomie vyobrazuje slovami. 

,,Usilujem sa iba, aby som urobil čistú prácu, keď už je vonkoncom nevyhnutné niekoho zabiť.“24

S Eugénom sa podelil o jeho tajný plán, ktorý doposiaľ strážil vo svojej duši. Boli to plány na život do budúcnosti. Chcel žiť v Južnej Amerike, mať obrovské plantáže, veľké množstvo černošských otrokov a behom pár rokov zarobené ukrutné milióny.

Dôvod, prečo bol hľadaný políciou, bol, že vzal na svoj chrbát zločin niekoho iného. Akéhosi mladíka, ktorého mal veľmi rád. Prezývali ho Oklamsmrť, pretože pri svojich nebezpečných činoch nikdy nestratil život. Z dôvodu uistenia a následného zatknutia poverili jednu obyvateľku penziónu, aby odhalila na jeho tele písmená NZ – nebezpečný zločinec.

Collin je niečo ako šéf Parížskeho podsvetia, a preto jeho zadržanie by zabránilo veľkému množstvu zločinov. Ma dôveru troch veľkých bánk a jeho chytením by sa z veľkej časti zamedzilo uplácaniu.

,,Lapiť Oklamsmrťa a zmocniť sa jeho banky, to by znamenalo vytrhnúť zlo aj s koreňom.“25

,,Je tvrdý ako oceľ kalená na anglický spôsob. Tým, že vrazíme bodák do bachora Oklamsmrťa, zabránime zo sto zločinom a vyhneme sa podplácaniu aspoň päťdesiatich zloduchov. Takto si počínať, to je podľa prvých ľudomilov ako predchádzať zločinom.“26

Po odhalení jeho pravej identity všetci v penzióne pochopili jeho až prílišné sebavedomie a jeho zanietenie do všetkých aktivít.

,,Vo chvíľke sa Collin stal pekelným básnikom, v ktorom sa zobrazili všetky ľudské city okrem jediného, okrem ľútosti. Jeho pohľad padlého archanjela, ktorý chce stále vojnu.“27

Paradoxom bolo, že ľudia si ho stále svojím spôsobom vážili a považovali ho len za skúsenejšieho a nie za zločinca.