referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Filoména
Piatok, 27. decembra 2024
Hippokrates
Dátum pridania: 15.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: akuska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 287
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 6m 0s
Pomalé čítanie: 9m 0s
 
Hippokrates, antický lekár z ostrova Kós sa pokladá za otca lekárstva, zakladateľa medicíny ako vedeckého oboru. žil v rokoch 460 pred n.l. - 380 pred n.l. K lekárskemu povolaniu ho od detstva viedol otec Herakleidos, aby pokračoval v tradícii, čo sa aj uskutočnilo, keď sa po svojich cestách z Malej Ázie vrátil ako známy lekár na ostrov Kós, kde potom žil, pracoval a učil.

Jeho spisy považovali za autoritu aj stredovekí lekári. Hippokrates zaviedol racionálno-empirické diagnostické metódy. Jeho spisy Corpus Hippocraticum sa stali základom stredovekého lekárstva. Niektoré Hippokratove terapeutické návody sú aj v dnešnej dobe pozoruhodné. Odmietal povery a primitívnu liečitelskú mágiu, bol presvedčený, že choroba nie je dôsledok zásahov bohov, ale prírodných vplyvov. Pre určenie diagnózy treba venovať pozornosť osobnosti chorého, jeho špecifickým príznakom a vziať do úvahy reakciu jeho organizmu. Hippokrates mal zbierku niekoľko sto liečiv. Najväčším príkladom na jeho teóriu „podobné sa lieči podobným“ je aplikovanie koreňa Veratra alba na liečenie cholery. Vo veľkých dávkach tento jedovatý koreň vyvoláva hnačky, ktoré ako v prípade cholery vedú k hydratácii tela. Vysvetľoval to tvrdením, že na každé ochorenie je potrebný taký prostriedok, ktorý u zdravého dokáže vyvolať protichodné účinky. Príkladom tejto teórie je aj skúsenosť, že na zastavenie hnačky používaný hydroxid hlinitý je prostriedok spôsobujúci zápchu. Zaoberal sa presným sledovaním prejavov chorôb a zdravia. Podľa jeho učenia má zdravý ľudský organizmus telové tekutiny v správnom pomere. Keď sa tento pomer poruší, nastáva choroba.

Hippokrates pripisoval dôležitú úlohu pri liečbe vážnych chorôb diétnym meradlám. Napríklad v “Knihe o výžive“ vysvetľoval : "Potrava nech je tvojim liekom!.." Hippokratov prístup k ochoreniam bol jednoduchý. Jeho zásadami bolo zmeniť stravu a zmeniť prostredie. Ako liečebnú stravu odporúčal hlavne jačmeň (krúpy), ďalej zeleninu a polievky z potravín rastlinného pôvodu. Zdôrazňoval význam prostredia pre zdravie a chorobu človeka a bol zástancom hygienických opatrení v boji proti chorobám.

Počas jeho života ludia verili, že neduhy sú Božím trestom a že kňazi a čarodejníci ich môžu vyliečiť. V starovekom Grécku chorí ľudia navštevovali chrámy a gréckemu bohu medicíny Asklepiovi obetovali zvieratá. V nádeji na uzdravenie pili liečivé vody a kúpali sa v nich, či držali prísne diéty. Hippokrates vyhlásil, že nie vďaka čarom, ale vďaka prírode ľudia vyzdravejú.

Vo svojom rodisku založil lekársku školu, ktorú jeho žiaci po ďalšie storočia kvalitnou prácou zdokonaľovali a preslávili. Corpus Hippocraticum je zbierka odborných lekárskych spisov, ktorých vznik je datovaný od obdobia Hippokratovho života až po rok 200 n. l. Bohatstvo poznatkov, rozsah informácií a štýl písania naznačujú, že zbierka je výsledkom snáh mnohých lekárov pôsobiacich pri lekárskej škole v Knidose a jasne dokumentuje vysokú úroveň vtedajšieho medicínskeho poznania. Je v nej opísaných okolo 300 liekov rastlinného, živočíšneho a minerálneho pôvodu. Vo spisoch Corpus Hippocraticum (v tých pôvodných, necenzurovaných cirkvov) sám Hippokrates odporúča žene rôzne násilné telesné cvičenia na zbavenie sa ukončenie neželaného tehotenstva. Otrokyne využívali prerušenie tehotenstva ako znak odporu voči svojej osobnej bezmocnosti a neslobody.

Snaď najstaršie rozdelenie ľudí na fyziologickom podklade sa nachádza v náuke o 4 temperamentoch, ktorá pochádza od Hippokrata. Východisko tejto náuky je v pomere štiav v ľudskom tele. Rozlišuje 4 druhy telesných štiav: krv(haima), hlien(flegma), žlč(cholé), čierna žlč(melania cholé). Telesné tekutiny zodpovedajú elementom, z ktorých je stvorený svet. Krv-vzduch, hlien-voda, žlč-oheň, čierna žlč-zem. Na základe živlov a štiav, spravil Hippokrates rozdelenie ľudí na temperamenty: sangvinik, flegmatik, cholerik a melancholik.

Bol to významný lekár, matematik a filozof, ktorý stanovil etické zásady lekárskeho povolania, ktoré sa uviedli do života ako Hippokratova prísaha, ktorú skladajú lekári dodnes. Jeho zdravotný stav bol vynikajúci a nepoznal choroby. Zomrel v plnej sile a práci v 83 rokoch.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.