Antoine de Saint-Exupéry

Chcela by som vám predstaviť život a tvorbu spisovateľa, ktorého svet pozná pod menom Antoine de Saint-Exupéry.

Tento franzúzsky spisovateľ, povolaním letec sa narodil 29.júna 1990 v Lyone. Ako deväťročný začal študovať na jezuitskej internátnej škole. Potom študoval vo Fribourgu vo Švajčiarsku, kde v roku 1917 zmaturoval. Po skončení školy chcel prejsť skúškami do námornej akadémie, no to sa mu nepodarilo. Nie s veľkým nadšením sa zapísal na štúdium architektúry v Akadémii krásnych umení.

Na vojenskú službu nastúpil v roku 1921 v opravárskych leteckých dielňach, kde získal diplom civilného aj vojenského pilota. Rok 1931 bol pre tohto spisovateľa významný v mnohých ohľadoch. Na jar sa oženil s Consuelou Suncin de Sandoval, vdovou po guatelmaskom národnom hrdinovi, novinárovi a politikov Enriqueovi Gomézovi Carillovi, ktorú spoznal koncom predchádzajúceho roku. Vyšla jeho kniha Nočný let, vyzdvihujúca silu ľudského ducha. Saint-Exupéry bol v tom istom roku menovaný Rytierom Čestnej légie, ako vojak na strane španielskych republikánov a počas druhej svetovej vojny bojoval proti nacistom.

Okolnosti jeho smrti nie sú dodnes jasné. Je pravdepodobné, že musel kvôli poruche kyslíkového dýchacieho prístroja letieť v nízkej letovej výške. Niektorí očití svedkovia z miesta havárie tvrdili, že videli ako bolo jeho lietadlo zostrelené asi po desaťminútovom súboji s dvojicou nemeckých Focke-Wulf Fw 190D9. Ohľadanie vraku jeho lietadla však nenasvedčuje tomu, že by stroj niesol známky poškodenia nepriateľskou paľbou. I preto sa mnohí domnievajú, že mohol spáchať samovraždu. Tomu však tiež odporujú niektoré dôkazy, ako je napríklad list, ktorý napísal iba niekoľko dní pred smrťou, v ktorom svojej sestre sľubuje pomoc po vojne. Niektorí tiež argumentujú zrútenie jeho lietadla tým, že nezvládal jeho pilotáž a bol celkovo nie veľmi dobrý pilot, tento fakt nie je tiež celkom pravdivý.

Jeho životnou filozofiou bolo: „Cieľom života nie je dobrodružstvo, ale čin ako obeť pre druhých, naplno sa odovzdať úlohe, ktorá nepripúšťa odstúpenie.“ Letecké skúsenosti a samotné povolanie mu bolo inšpiráciou pre napísanie mnohých diel. V jeho dielach prevládajú pocity samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie. Jeho romány často vychádzajú z autorovej osobnej skúsenosti. Vytvoril „letecké romány“ ako Pošta na juh, Nočný let, Zem ľudí, ale tiež aj filozofické diela Citadela a rozprávku pre dospelých - Malého princa.

Autor tohoto príbehu ztroskotal kdesi v africkej púšti. Jeho lietadlo malo poruchu a on musel núdzovo pristáť. Bolo nevyhnutné, aby ho urýchlene opravil, lebo mal nedostatok pitnej vody. Z jeho práce ho vyrušil tenký hlások. Otočil sa a zbadal chlapca - Malého princa so zlatými vlasmi. Kúzelnú rozprávkovú bytosť. Přišel z vesmírných svetov, aby našiel priateľa. Na svojej planéte mal tri sopky, ktoré raz za týždeň vymetal, semená baobabov, ktoré denne vyrýval, pretože ich korene by mu mohli jeho planétu roztrhnúť. A tiež kvetinu. Tá bola velmi pyšná na to, že je jediná svojho druhu vo vesmíre. Malý princ si aj napriek tomu kvetinu zamiloval.

Stále mu však chýbal priateľ, ktorého sa vydal hľadať. Prvou zastávkou sa mu stala planéta, na ktorej bol len jeden kráľ, ktorý nezniesol odpor. Preto dával rozumné rozkazy. Ďalšou zastávkou sa mu stala planéta domýšlavca, potom pijana, biznysmena, lampára, zemepisca a poslednou zastávkou na jeho vesmírnej púťi sa stala planéta Zem. Všetky tieto planéty a ľudia poznamenali Malého princa. Aj keď precestoval mnoho miest, naozajstného priateľa nenašel. Keď spoznal muža, ktorý spravoval rozbité lietadlo, jeho cesta se chýlila ku koncu. Autor si ho zamiloval. Nechával se unášať rozprávaním o planetách, ktoré Malý princ navštívil, o ľuďoch, ktorých spoznal. Malý princ mal dušu dieťaťa a každá zlá vec ho zle poznamenala. Pomáhal autorovi prežiť, keď sa s ním vydal na púť za vodou. Nastal však deň, keď sa musel Malý princ vrátiť na svoju planétu, ku svojej milovanej kvetine. Poznal, že na Planéte Zem rastie mnoho podobných kvetín, ktoré si hovoria ruže, ale aj tak ta jeho je naozaj jediná v celom vesmíre – v jeho srdci. Rozlúčil sa s autorom, odišiel zpeť na svoju malú planétu, ku svojej ruži.

Malý princ je krásný a hluboký, součastně však smutný a tragický. Táto kniha je jedným veľkým ponaučením a príbehom o tom , že všichni dospělí byli nejprve dětmi. Je určená mladým aj starším. Celym dielom sa povznasa tato myslienka, akási podstata života Malého princa :„ ... Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché - dobré vidíme len srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné ...“