Volá po takej piesni, ktorá by mohla otriasť starým spráchniveným svetom. Podobne v básni Pochod (ponáška na Petőfiho) volá po revolučnom čine. Kladie priamo otázku : „Či chceš voľnosť a či putá ?“
Básnické dielo Jána Bottu rozsahovo nie je veľké, zato však tematicky dosť pestré. V poézií našiel prostriedok, ako živiť v ľude vieru v krušných časoch národnej a sociálnej neslobody.
V baladách vyslovil potrebu dodržiavať mravné zásady, ktorých porušenie sa trestá.




Diela s Jánošíkovskou tematikou :

Botto ako odchovanec národnoobrodeneckých ideálov epochy ro-mantizmu hľadal v jánošíkovskej tematike podnety vyjadriť svoje
vlastenecké a protifeudálne názory. Už v čase levočských štúdií napísal lyrickú Pieseň Jánošíkovu, ktorá obsahuje niektoré črty hrdinských činov Jánošíka a tvorí východisko pre neskoršiu skladbu Smrť Jánošíkova. Táto vznikla v porevolučných rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. V dôsledku tejto pochmúrnej situácie sa Jánošík v básnikovom zobrazení nepoddáva v hrdinských, bojových situá-ciach, ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj (Smrť Jánošíkova : „Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal“) a vyjadruje náladu jeho generácie po neúspešnej revolúcií. Postava Jánošíka potom už nepredstavuje len odboj proti feudálnej zvôli, ale aj úvahy súve-kého vlastenca v boji za národnú slobodu (Hmlisté pošmúrne nebo nad Tatrou, Dunajom * Tak je dáko otupno tým slovenským kra-jom).
Deväť spevov Smrti Jánošíkovej predstavuje hrdinov v dvoch polohách, a to Jánošíka a jeho družinu ako hrdinských bojovníkov
proti feudálnym mocipánom za práva ubiedených, kým v druhej časti sú v popredí jeho veľkolepé vízie o budúcnosti národa, v čom sa zračí romantický konflikt medzi veľkými túžbami a tvrdou skutočnosťou, ktorá nedovoľuje ich uskutočniť.
Bottova skladba Smrť Jánošíkova je posledným vrcholom roman-tizmu v spracovaní Jánošíkovskej tematiky. Jánošík u Bottu sa líši
od spracovania ostatných štúrovcom predovšetkým tým, že ním básnik vyslovil sklesné nálady svojej generácie. Neukazuje hrdinu v činoch, ale len cez úvahu o nich.