Maurice Ravel životopis

Žil sám v parížskej izbičke a neskôr vo vilke v Monfort-l’Amaury, ale nasťahoval si dnu celé Francúzsko, Španielsko (druhý domov milovanej matky) a tajomný Orient, i veselý svet hracích strojov, ktorý mu priblížil za detstva otec inžinier. A všetko zmiešal so svojou fantáziou, s ktorou sa tiež pohrával ako s dômyselnou hračkou. Narodil sa v severozápadnej časti Pyrenejského polostrova roku 1875, vyrastal však v Paríži, kam sa celá rodina presťahovala. Drobný, štíhly, s pretiahnutou počernou tvárou a blízko položenými očami pohyboval sa po svete čulo a samostatne. Rodičia čoskoro vycítili jeho talent a dali ho študovať klavír na konzervatórium, no v ňom zakrátko prevládla láska ku kompozícii. Mal rád
básne, najmä Verlainove a Mallarmého, a naučil sa prevteľovať poéziu do hudby, vytvoril si vlastný štýl. Ale ani v školských ani v akademických kruhoch si ho veľmi nectili, ba vyhlasovali ho za ,,padavku z konzervatória“, ako kedysi prezívali aj veľkého, o generáciu staršieho skladateľa Clauda Debussyho. Našiel si však aj mnohých priateľov, s ktorými utvoril skupinu Apači. Skamarátil sa aj s ruským znalcom umenia S.P. Ďagilevom, ktorý žil v Paríži a ktorý ho prizval ku kompozičnej spolupráci pre svoj Ruský balet. Ravel zložil najprv preňho balet Valčíky vznešené a citové a potom opäť balet Dafnis a Chloe. Ale práve tak ako Stravinského Svätenie jari, napísané na Ďagilevov podnet, ani Ravelove balety sa nestretli s porozumením verejnosti. Hoci Ravel nestál o senzácie často bol ich stredobodom. Ešte ako študent prepadol na konkurze konzervatória o známu Rímsku cenu až trikrát a na štvrtý raz ho komisia už vopred škrtla zo zoznamu. To, pravda vyvolalo rozhorčenie, odpor a polemiky v tlači. Ravelovi priaznivci chceli chytro krivdu napraviť a navrhli skladateľa na Rad čestnej légie. Na údiv všetkých však Ravel vyznamenanie odmietol a prijal len zahraničné ocenenia, napríklad doktorát Oxfordskej univerzity. Okrem iného napísal Ravel aj detskú operu Dieťa a čary, v ktorej sa malý chlapec stretáva so svetom zvierat a vecí, a ujasňuje si princíp dobra a zla. Je to jedno z najzaujímavejších diel detskej hudobnej literatúry, žiaľ, pre náročnosť sa uvádza len zriedka. Známe je Ravelovo Bolero z roku 1928. V sedemnásťminútovej skladbe na jedinej téme, bez akéhokoľvek ďalšieho rozvíjania, len za pomoci neprestajne obmieňajúcej inštrumentácie dokázal zvyšovať dramatickosť až do vytrženia. Tento náhly hravý nápad mu vyniesol naozaj svetovú slávu.

Poslednými dielami boli dva klavírne koncerty (jeden z nich- D dur –len pre ľavú ruku, napísaný pre rakúskeho klaviristu, vojnového invalida Wittgensteina) a Piesne romantické. Chcel sa ešte vrátiť k motívom Šeherezády a Tisíc a jednej noci, ktorého ho upútali už na začiatku jeho tvorby, keď ho zasiahol nečakaný úder- začal ochrnovať. Ida Rubinsteinová mu chytro zariadila oddychovú cestu do Maroka a Španielska, vďaka čomu uzrel mnohé divy sveta, zázračné stavby, nádherné kraje a prekrásne tance, čaro orientálnych dní i tajuplnosť nocí. Zdravotný stav sa mu začal zlepšovať, no po návrate domov sa priatelia už len smutne prizerali, ako chradne a umiera. A tak roku 1937 odišiel Maurice Ravel , skladateľ francúzsky a svetový spájajúci fantáziu s dômyselnosťou, inteligenciu s inštinktom, vynachádzavosť formy s neomylným inštrumentálnym majstrovstvom.
Klavírne skladby: Vodotrysky pre klavír, Zrkadlá, Sonatína pre klavír, Gašpar noci
Šeherezáda
Bolero
Opery: Španielska hodinka, Dieťa a čary
Sláčikové kvarteto F dur
Španielska rapsódia.