Žil sám v parížskej izbičke a neskôr vo vilke v Monfort-l’Amaury, ale nasťahoval si dnu celé Francúzsko, Španielsko (druhý domov milovanej matky) a tajomný Orient, i veselý svet hracích strojov, ktorý mu priblížil za detstva otec inžinier. A všetko zmiešal so svojou fantáziou, s ktorou sa tiež pohrával ako s dômyselnou hračkou. Narodil sa v severozápadnej časti Pyrenejského polostrova roku 1875, vyrastal však v Paríži, kam sa celá rodina presťahovala. Drobný, štíhly, s pretiahnutou počernou tvárou a blízko položenými očami pohyboval sa po svete čulo a samostatne. Rodičia čoskoro vycítili jeho talent a dali ho študovať klavír na konzervatórium, no v ňom zakrátko prevládla láska ku kompozícii. Mal rád
básne, najmä Verlainove a Mallarmého, a naučil sa prevteľovať poéziu do hudby, vytvoril si vlastný štýl. Ale ani v školských ani v akademických kruhoch si ho veľmi nectili, ba vyhlasovali ho za ,,padavku z konzervatória“, ako kedysi prezívali aj veľkého, o generáciu staršieho skladateľa Clauda Debussyho. Našiel si však aj mnohých priateľov, s ktorými utvoril skupinu Apači. Skamarátil sa aj s ruským znalcom umenia S.P. Ďagilevom, ktorý žil v Paríži a ktorý ho prizval ku kompozičnej spolupráci pre svoj Ruský balet. Ravel zložil najprv preňho balet Valčíky vznešené a citové a potom opäť balet Dafnis a Chloe. Ale práve tak ako Stravinského Svätenie jari, napísané na Ďagilevov podnet, ani Ravelove balety sa nestretli s porozumením verejnosti. Hoci Ravel nestál o senzácie často bol ich stredobodom. Ešte ako študent prepadol na konkurze konzervatória o známu Rímsku cenu až trikrát a na štvrtý raz ho komisia už vopred škrtla zo zoznamu. To, pravda vyvolalo rozhorčenie, odpor a polemiky v tlači. Ravelovi priaznivci chceli chytro krivdu napraviť a navrhli skladateľa na Rad čestnej légie. Na údiv všetkých však Ravel vyznamenanie odmietol a prijal len zahraničné ocenenia, napríklad doktorát Oxfordskej univerzity. Okrem iného napísal Ravel aj detskú operu Dieťa a čary, v ktorej sa malý chlapec stretáva so svetom zvierat a vecí, a ujasňuje si princíp dobra a zla. Je to jedno z najzaujímavejších diel detskej hudobnej literatúry, žiaľ, pre náročnosť sa uvádza len zriedka. Známe je Ravelovo Bolero z roku 1928. V sedemnásťminútovej skladbe na jedinej téme, bez akéhokoľvek ďalšieho rozvíjania, len za pomoci neprestajne obmieňajúcej inštrumentácie dokázal zvyšovať dramatickosť až do vytrženia. Tento náhly hravý nápad mu vyniesol naozaj svetovú slávu.