referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Andrej Hlinka životopis
Dátum pridania: 21.02.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dodoslav
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 353
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 2m 10s
Pomalé čítanie: 3m 15s
 
Narodil sa 29. 9. 1864 v Černovej, dnes Ružomberok, zomrel 16. 8. 1938.

Gymnázium vyštudoval v Ružomberku a Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, v roku 1898 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od roku 1905 v Ružomberku, kde pôsobil po celý svoj život. Politicky sa angažoval v Zichyho maďarskej Ľudovej strane, ktorá mala v programe národnú rovnoprávnosť a toleranciu. V Národných novinách pranieroval národné a sociálne krivdy na slovenskom ľude. V zásadných veciach pokračoval v Štúrovej demokratickej vlasteneckej tradícii. V parlamentných voľbách roku 1898 sa nepresadil proti maďarskej politickej agitácii (cieľavedomá výchovná činnosť majúca za cieľ získať verejnosť, masy pre dajakú vec, úlohu alebo činnosť).

V roku 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu, zvolával ľudové zhromaždenia a organizoval verejnú činnosť. Vo voľbách v roku 1906 podporoval kandidatúru V. Šrobára, za čo ho uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu. Biskup Párvy ho pozbavil farského úradu a vykonávania kňazských povinností. Väzenie si odpykával v Segedíne. Cirkevná vrchnosť dala jeho Ľudové noviny na cirkevný index (zoznam register zakázaných kníh, spisov). Od roku 1905 bol ich redaktorom Ferdinand Juriga, ktorý bol v roku 1906 odsúdený na dva roky väzenia za publicistiku.

Roku 1907 sa v jeho rodisku Černovej odohrala krvavá masakra. Černovská tragédia vyvolala veľký európsky ohlas (B. Bjornson, R. W. Seton Watson, L. N. Tolstoj a iní), otriasla svedomím Európy a to až tak, že aj pápež Pius X. uznal Hlinkovu nevinu a Hlinka bol plne rehabilitovaný.

Na konci 1. SVV sa Hlinka jednoznačne postavil za česko-slovenskú orientáciu. Od roku 1918 do 1938 bol poslancom česko-slovenského parlamentu. Keď sa roku 1919 dozvedel o Pittsburskej dohode, ktorú uzavreli americkí Slováci a americkí Česi a ktorú koncipoval T. G. Masaryk, odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ho za to väznili na Morave a v Česku.

V ČSR po celý čas stál na čele Ľudovej strany a viedol slovenské autonomistické hnutie, od roku 1932 spoločne s M. Rázusom. Tak sa spolu stali symbolom národnej jednoty. Odmietal čechoslovakizmus a pražský centralizmus. Víťazstva autonómie sa nedožil. Do pamäti národa vošiel ako veľká symbolická osobnosť nových slovenských dejín. Zdroj: Sto slávnych Slovákov, 1995

Encyklopédia Slovenska, 1978.
 
Podobné referáty
Andrej Hlinka životopis SOŠ 2.9526 2116 slov
Andrej Hlinka životopis SOŠ 2.9542 737 slov
Andrej Hlinka životopis SOŠ 2.9894 1003 slov
Andrej Hlinka životopis SOŠ 2.9827 421 slov
Andrej Hlinka životopis SOŠ 3.0094 4693 slov
Andrej Hlinka životopis SOŠ 2.9692 505 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.