Za zb. Štít bol odmenený prvou slovenskou Štátnou cenou za literatúru (dovtedy ČS).

Mŕtvy: tvorivú pohodu narušila smrť 7 roč. syna, kt. nevedel zabrániť ani ako lekár. V snahe dopátrať sa príčiny smrti sa podujal viesť pitvu milovaného dieťaťa. Vznikla zb. Mŕtvy, jedna z najtrúchlivejších skladieb našej lyriky. Zb. obsahuje 12 básní, v mysli sa mu vybavujú predstavy o nestálosti šťastia, o bolestnom údele človeka a neodvratných odchodov do sveta večných tieňov.

Na jar 1943 boli v Katyńskom lese neďaleko Smolenska (dnes Rusko) objavené masové hroby poľských záložných dôstojníkoch. Okolo nich sa strhol rozruch – nemci za ne obvinili Rusov, Rusi Nemcov. Koncom apríla 1943 bolo do Katyńského lesa vyslaných 12 lekárov na prešetrenie času smrti dôstojníkov. Medzi nimi aj profesor František Šubík- básnik Andrej Žarnov. Členovia preskúmali 982 mŕtvol a nezávisle od seba určili termín vrážd na rok 1940, kedy bola Smolenská časť obsadená Sovetskym zväzom. Žarnov 11. mája 1943 predniesol prednášku Pravda o Katyńskom lese, kt. okamžite vytlačili denníky Gardista a Slovák a využili ju na protisovietsku a protikomunistickú kampaň, kt. však tvala len do r. 1945. Bol odovzdaný civilnému súdu a zbavili ho profesúru a verejných funkcií. Bol odsúdený a uväznený v bratislavskej sedrii, neskôr Leopoldove. Po odpykaní trestu pôsobil ako obvodný lekár v Trnave.

V pol. situácii, kt. nastali, nemal šance na lit. Uplatnenie, bol pod stálym policajným dozorom. Priatelia žijúci v exile mu zabezpečili ilegálny prechod s manželkou a synom karolom cez Moravu do Rakúska, istý čas žili v bavorsku, potom v Ríme a natrvalo sa usadili v USA.

Po odchode do emigrácie bol Žarnov vyradený z literárnych učebníc, príručiek, encyklopédií. Systém politickej kontroly likvidoval všetko, čo súviselo s jeho pôsobením a tvorbou. V emigrácii ťažko znášal odlúčenosť od Slovenska. Živil sa lekárskou praxou, literárnej tvorbe sa venoval už len sporadicky. Básne a články uverejňoval v krajanských časopisoch Most (Slovenský žiaľ), Slovák v Amerike, Jednota, Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma.

Žarnov vydal preklad danteho Pekla, Väzenskej balady od Oskara Wilda a výber básní Karola Wojtyli. Z vlastnej tvorby vydal iba jednu zb. Presievač piesku (1978). Obsahuje 28 pôvodných básní a 10 prekladov z anglickej, španielskej, nemeckej a poľskej poézie. V 2 sonetoch 1. časti si pripomenul J.C.Hronského a obraz trpiacej vlasti. Jednu báseň venoval spomienke na mladosť a na priateľa. Cyklus sa uzatvára básňou Kvapka krvi, kt. vznikla r. 1968 na protest proti intervencii vojsk varšavskej zmluvy do ČS. 2. časť má abstraktnejší charakter, poetickým obrazom dáva symbolický charakter. Jemnými pastelovými tónmi vykresľuje lyricko-reflexívne nálady večerného súmraku, posvätného ticha, v kt. si spomína na Štedrý večer.

Literárna tvorba Andreja Žarnova sa vrátila tam, odkiaľ bola násilne vytrhnutá, hoci autor sa tohto návratu nedožil. Zomrel 16. marca 1982 v Poughkeepsie pri New Yorku. Dnes už i historici býv. Sovietskeho zväzu otvorene vyslovujú mená skutočných vinníkov katyńskej masakry. Otvorili sa archívy, spresnili sa údaje, fakty, kompletizovali sa mená obetí. Jednou z nich bol i slovenský lekár a básnik Andrej Žarnov.

Vatra začala vychádzať v Ružomberku ako časopis katolíckej mládeže pod redakčným vedením Karola Sidora a Vlada Šrobára. R. 1920 sa k nim pripojil Augustín Borin. Napriek vyhranenej orientácii sa Vatra neuzatvárala pred nekatolíckymi autormi. Na jej stránkach debutoval Laco Novomeský. Programovo však inklinovala ku katolicizmu. Hoci pre finančné ťažkosti Vatra dosť skoro zanikla (1925), možno ju považovať za východiskovú bázu slovenskej medzivojnovej poézie. Od Vatry viedla priama cesta k Žilinským „postupistom“, kde sa začiatkom 30-tych rokov začala formovať početná katolícka moderna. Ideová a literárna orientácia vatry mala priamy vplyv nn významného, komunistickým režimom prenasledovaného básnika Andreja Žarnova.