(vl. menom František Šubík)

- vstupoval do literatúry ako prívrženec katolíckej orientácie, no nepridal sa k nijakej literárnej skupine, formoval sa individuálne
- študoval medicínu
- inklinoval k tradičnej poetike (Janko Kráľ), neskôr ku gréckej poézii, kt. čítal v origináli a prekladal
- východiskovým bodom jeho tvorby bola katolícka viera v humanisticú spravodlivosť a dobro, nevzdaľoval sa v nej od mravných a estetických zásad katolíckej moderny.
- veľmi skoro sa vyhranil ako odborník lekárskej profesie a vstúpil do literatúry ako vedúca básnická a kultúrna osobnosť v slovenskej medzivojnovej literatúry.

Andrej Žarnov sa narodil 19. novembra 1903 v Kuklove, okres Senica. ZŠ vychodil v Kuklove, gym. v Skalici a v Trnave, medzitým 1 rok trnavského seminára. Maturoval v Trnave r. 1923. Odiaľ odišiel na Lekársku fakultu Slovenskej univerzity v ba, kt. ukončil v r. 1931. Zameriaval sa na odbor patológie, v kt. sa čoskoro stal uznávaným odborníkom. Pôsobil ako asistent Patologického ústavu na univerzite, kde sa stal docentom a v r. 1940 univerzitným profesorom.

Básnickej tvorbe sa začal venovať v rokoch sš-ského štúdia. 1. básne mu vyšli v časopisoch vatra, Pere, Slovenské pohľady a Kultúra.

Knižne debutoval r 1925 zb. Stráž pri Morave. Básnickú tvorbu písal pod priamym dojmom životných faktorov, ktorým vtláčal širší politický a humanistický zmysel, odhaľoval tienisté stránky reality a snažil sa ukázať, čo ich zapríčiňuje. Zdrojom mu bola tvorba Martina Rázusa. Zbierkou poukazuje na nedostatky, chyby, deformácie pol. systému vtedajšieho ČS, kt. sa považoval za najdemokratickejší v Európe. Žarnov je priamočiary, o problémoch sa vyjadruje otvorene, bez zmierňujúcich prívlastkov či prirovnaní. Reč je prudká, drsná, vášnivá. Nezostáva len pri kritizovaní, ale poetickú obraznosť vyplňuje aj protestnými deklaráciami, výzvou a sarkazmom. Zbierka bola preto bezprostredne po vydaní nadriadenými orgánmi skonfiškovaná, na verejnosť sa dostala až r. 1940 ako 1. zväzok edície Dobré diala nakladateľstva Kompas v Turčianskom sv. Martine.

Žarnovov počiatočný štýl: hrubozrnný, prostý, drsný. V nasledujúcich zbierkach sa však vyskytuje už iba ojedinele. Básne zaradené do zbierky Stráž pri Morave písal 20 ročný, nadaný, senzitívny, temperamentný gymnazista, ktorý mnohé skutočnosti zveličil. V Básniach Kerberos, Cháron, Herodes, zničený Jeruzalem, Cézar na tróne atď. si vypomáhal antickými prímermi, tvoril lyr.epické príbehové básnické črty.

Po rozpade ČS republiky sa Žarnovove básne použili v antičeskej politickej propagande, za to už však nemohol. V to čase už písal inak, prejavom zmeny je zb. Brázda cez úhory (1929). R. 1926 bol vybraný do oficiálnej delegácie, kt. sprevádzala Andreja Hlinku na jeho cestách po centrách sk krajanov v USA, čo mu umožnilo nazrieť do tajov vysokej politiky. Pocítil potrebu nového programu, kt. by zodpovedal novému pohľadu na potreby a možnosti Slovákov. Prikláňa sa k úvahovým monológom. Brázda cez úhory je cyklická skladba, kt. sa skladá zo 4 častí a vstupnej introdukcie, v kt. obrazne načrtáva poslanie skladby a prosí boha, aby mu dodal silu a chuť do ťažkej práce – orby na úhorových priestoroch slovenského ducha. Jednotlivé časti: Mŕtva zem, Na rozcestí, na iných poliach a Nad brázdou vyoranou. V porovnaní s debutom sa výrazne zmenil štýl aj stavba zbierky. Je to súvislá básnická výpoveď, bez strofického členenia. Verše sú kratšie, prúd ich fráz je rytmický, prudký, dôrazný, používa expresívne slová (desivý, chamraď, vycrlá kostra) a syntaktické básnické figúry (anafory, prirovnania atď.). V stavbe veršov prevažuje jambické členenie, rým je pravidelný, výrazný.

Ďalšie zb.: Hlas krvi (1936), Štít (1940) a pred odchodom do emigrácie posledná Mŕtvy (1942). Sú medzi nimy výrazné rozdiely.

Štít: kompozične sa člení na 4 časti.

1. č.: Hodina úzkosti: vyjadruje svoje obavy o národný a mravný vývin Slovákov, dominujú motívy ciest, neistoty, času, rán, klania, sa rodnej zemi.
2. č.: Vavrín
3. č.: Ortieľ
4. č.: Slovenské ráno, niekt. básňami tejto časti (Vstaň, Pane zmŕtvych, Tatry, Moja vlasť, Slovenskéráno) sa približuje ku klasickej jednoduchosti vlasteneckej lyriky, kt. dosiahol čitateľskú popularitu.