Vymanený z krážov temna letel som v ústrety mojej budúcnosti.
Ovládal ma sladký, ľúbezný pocit, ja splynul s prírodou. Vo Švajčiarsku som našiel, čo som hľadal: mier, posilu, prácu.“ Na štúdium do Švajčiarska odišiel Štefánik vďaka nezištnej finančnej podpore svojho macenáša, staviteľa Antonína Dvořáka. V Zürichu pobudol celý letný semester. Mladého slovenského adepta astronómie sa ujal profesor tamojšej univerzity Alfred Wolfer a v zürišskej hvezdárni ho zasvätil do praxe. Po pol roku odišiel Milan Rastislav z Zürichu do Talianska a svoje vedomosti si dopĺňal v Miláne. Na spiatočnej ceste z Talianska sa opäť zastavil na mesiac vo Švajčiarsku, ale tentoraz v Ženeve. Tu študoval v optickej dielni astronóma Émila Schaera a denne sa cvičil v brúsení šošoviek. Po návrate do Prahy, značne zatavený, pokračoval na fakulte v štúdiu odborných predmetov. Najväčšmi ho zaujala dynamika atmosféry a mechanika nebeských telies. Čoraz viac času venoval doktorskej dizertačnej práci na tému O hviezdach doby predtychonovej a O novej hviezde Cassiopei z roku 1572. Prácu napísal úhľadným rukopisom a bohato ju ilustroval obrazcami a tabuľkami. Odovzdal ju na posúdenie profesorovi Grussovi a profesorovi Strouhalovi. Obidvaja ju ohodnotili ako dostatočnú. Rigorózne skúšky z filozofie mal 9. júla 1904 u profesora Drtinu a profesora Hostinského. Z astronómie a fyziky robil skúšku o tri mesiace, 10. októbra. U profesora Grussa a Profesora Strouhala. Prvú skúšku zložil s vyznamenaním, ale druhú len na dostatočnú. Hneval sa, že z astronómie nedostal ani jednu otázku. Dňa 12. októbra 1904 bol M. R. Štefánik promovaný na doktora filozofie. Ceremoniál vykonal prodekan filozofickej fakulty profesor Jaroslav Vrchlický. Na tejto slávnostnej rozlúčke s pražskou alma mater a s priateľmi sa zúčastnil aj Milanov otec Pavel Štefánik. MYŠLIENKY
SOM SLOVÁK TELOM I DUŠOU - NEZNÁM LÁSKY POLOVIČATEJ.
Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.
Kto zaobchádza so všetkými ľuďmi rovnako, uráža tých, ktorí sú lepší.
Naša sloboda bude, a preto je už dnes.
Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožnosti.
Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera, a vlasť naša bude veľká a slávna.
Žil som krásny život, prežíval som večnosť v sekundách.
Nežiadam nič iné, len aby moji ľudia mohli umierať za svoje ideály.
Ak už mám padnúť, nechže som aspoň v slovenskej zemi pochovaný.
Nemôžeme udalosti tvoriť. Tie sú výsledkom tisícich faktorov, na ktoré nemáme na všetky vplyv.