Uvedomoval si význam cyrilo-metodskej tradície pre Slovákov a veľmi sa staral nielen o jej propagáciu, ale aj o šírenie a udomácnenie úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi vo vedomí slovenského ľudu. Za najvhodnejšie obdobie na oživenie pamiatky sv. Cyrila a Metoda považoval jubilejný rok 1863 – tisíce výročie príchodu solúnskych vierozvestov sv. Cyrila a Metoda . Jeho zásluhou Svätá stolica v Ríme súhlasila, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla. Štefan Moyses bol v našich národných dejinách osobnosťou, ktorá bola rešpektovaná celým národom bez ohľadu na vzdelanie, pôvod, či konfesiu. Vo všetkých snahách vidieť paralelu s činnosťou solúnskych vierozvestov, ktorí podporovali vznik slovanského učilišťa ako popredného literárno-pedagogického strediska na Veľkej Morave. Právom ho považovali za otca národa. Rovnako si ho ctili slovenskí katolíci aj evanjelici.

Je priam symbolické, že náhle zomrel vo svätokrížskom kaštieli v deň sviatku sv. Cyrila a Metoda, kedy sa slávilo 1000. výročie smrti slovanského apoštola sv. Cyrila. Je pochovaný v biskupskej krypte v rímsko-katolíckom kostole vo Sv. Kríži nad Hronom (dnes Žiari nad Hronom).


Pôsobenie:

1819 - 20 vychovávateľ a súkromný učiteľ v rodine kráľovského radcu Alexandra Lypthayho v Hontianskej Sečianke
1821 vysvätený za kňaza ostrihomského arcibiskupstva
od 1821- 28 kaplán v Szent Endre, Bzovíku, Kurpine, Hontianskych Tesároch, Tölgyesi
1828 - 29 slovenský kazateľ v Pešti
1830 - 47 panovník ho vymenoval za profesora Kráľovskej akadémie v Záhrebe, kde prednášal filozofiu, metafyziku, logiku, etiku v latinčine, ale aj v gréčtine
1831 zaviedol prvé prednášky chorvátskeho jazyka v Záhrebe; zaslúžil sa o vydávanie prvých chorvátskych novín
1834 zakladateľ chorvátskej žurnalistiky
1834 - 45 dôverník rakúskeho ministra polície Sedlnitzkého
1836 - 43 cenzor a revízor záhrebskej tlače, novín, časopisov a kníh; z funkcií bol na nátlak maďarských vládnucich kruhov suspendovaný
1841 popri Ľ. Gajovi a J. Draškovičovi bol jednou z troch vedúcich osobností ilýrskeho hnutia
1842 spoluzakladateľ a člen Matice ilýrskej (Matice chorvátskej)
1847 - 48 Záhrebská kapitula ho zvolia za svojho zástupcu na Uhorskom sneme v Bratislave, kde ako chorvátsky veľvyslanec zastupoval chorvátsku národnú stranu a postavil sa na obranu národnostných záujmov Chorvátov.
1847 - 50 záhrebský kanonik
1848 rektor diecézálneho seminára v Záhrebe, vyslanec na uhorskom sneme a člen prvej chorvátskej krajinskej vlády vedenej bánom J. Jelačicom; náčelník oddelenia pre otázky školstva a cirkvi
1848 - 49 cisársky dôverník za Chorvátsko vo Viedni
1849 - 50 vydavateľ a redaktor novín Katolički list Zágrebački
od marca 1851 žil v Žiari nad Hronom
1851 - 69 biskup banskobystrickej diecézy v Sv. Kríži nad Hronom (terajší Žiar nad Hronom), namiesto ponúknutej rezidencie v Banskej Bystrici.
1852 - 57 finančne podporoval a vydával v Banskej Bystrici časopis Cyrill a Method, ktorý sa zaoberal otázkami školstva a výchovy
1856/57 v Banskej Bystrici založil učiteľský ústav (preparandiu), ktorá vychovávala kvalifikovaných učiteľov pre katolícke školy jeho biskupstva, staral sa o rozvoj slovenských ľudových škôl i nedeľných škôl pre dospelých, pre kňazov zaviedol kurzy pedagogiky
1861 spoluautor Memoranda národa slovenského a vedúci delegácie, ktorá ho v decembri odovzdala panovníkovi Františkovi Jozefovi I.
1863 vedúci matičnej delegácie vo Viedni; spoluzakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej; tajný radca; ako veľký ctiteľ slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda, vydal pri príležitosti tisícročného jubilea ich príchodu na Veľkú Moravu, osobitný pastiersky list a pričinil sa o celonárodné oslavy tejto udalosti. Zaslúžil sa aj o uznanie 5. júla ako pamätného dňa príchodu solúnskych vierozvestov na naše územie.