-2000 reinštalácia expozície Múzea Martina Benku v Martine
-2001 otvorenie rodného domu Martina Benku v Kostolišti (o rekonštrukciu sa pričinil Ing. Jozef Kršek) - odhalená tabuľa s textom: "V tomto dome sa narodil akademický maliar národný umelec Martin Benka *21. 9. 1888 † 28. 6. 1971"
Vďaka svojpomoci miestnych občanov vznikla ešte za umelcovho života pamätná izba v miestnom kultúrnom dome. Výjavy muža a ženy v kostolištianskom kroji na priečelí kultúrneho domu nakreslil sám umelec. Benkove diela je možné zhliadnuť nielen v Pamätnej izbe M. Benku, ale i v miestnom kostole, kde namaľoval obraz Sv. Martina na koni, patróna Kostolišťa. Na Obecnom úrade v Kostolišti sa tiež nachádzajú obrazy v sobášnej sieni, a to Záhorácka svadba.


Zaujímavosti:

-1960 formou Darovacej zmluvy slávnostne odovzdal 10. marca štátu podstatnú časť svojej výtvarnej tvorby a čiastočne sprístupnil ateliér a obrazáreň verejnosti. Starostlivosťou o umelcovo dielo bolo poverené Slovenské národné múzeum v Martine, ktoré neskôr prevzalo i ostatné diela, ktoré poručil Benka národu testamentárne.
-1969 vlastnou rukou napísal 1. septembra základnú osnovu právoplatného testamentu
-1972 na základe poslednej vôle umelca, bolo v jeho dome na Kuzmányho ulici 34, 21. septembra sprístupnené verejnosti Múzeum Martina Benku ako stála expozícia Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine
-1975 po prvý raz bola udelená cena Martina Benku (za rok 1974)
v Martine pôsobí esperantský klub E-klubo de Martin Benka
Medzi kultúrno-historické pozoruhodnosti obce Kostolište patrí pôvodne gotický kostol (spomína sa v roku 1563) s oltárnym obrazom od Martina Benku (z roku 1930).


VOĽNÁ TVORBA:

Maliarstvo:
V pozostalosti sa nachádza takmer 1100 maliarskych diel, z nich je približne 150 veľkoformátových olejov. Ostatok sú štúdie, návrhy a skice. Skice z terénu mali pre neho len inšpiračnú úlohu pri znovunavodení zážitku z určitého kraja. Z výtvarného hľadiska vynikajú neobyčajnou sviežosťou a bezprostrednosťou, ktorú niekedy strácajú veľké kompozície zhotovené po tvorivom a časovom odstupe. „Príroda mi bola studnicou, knihou, z ktorej som čerpal poučenie. Ateliér mi bol svätyňou."


Kresba:
Mnohé z kresieb sú plnoprávne umelecké diela, neraz výtvarne čistejšie a objavnejšie ako ďalšie maliarske riešenia. Ide o prejav dokonalého formovaného majstrovstva a bohatého výrazového vyjadrenia. Základným kresliarskym prostriedkom bola pre neho ceruzka. Používal aj mastnú kriedu, litografickú kriedu a veľmi často uhol. Kresbu dopĺňal atramentom, pastelom a tušom. V poslednom desaťročí života používal aj guličkové pero a atrament. Bol výborným kresliarom aj vo vysokom veku, keď odložil štetec a plátno, sústavne kreslil.


Grafika:
Úžitková grafika svojou kvalitou a kvantitou je popri maľbe základom jeho tvorby. Vyniká svojou polyfunkčnosťou (knižná ilustrácia, plagáty, diplomy, známky a iné) a bohatstvom štýlových podôb. Vo voľnej grafike vytvoril za celý život len asi dve desiatky listov, čiže počet skutočne nepatrný. Využíval pritom len dve techniky - litografiu a linorez.


Sochárstvo:
V bohatej a mnohorakej produkcii sa nachádzajú pokusy z oblasti komorného sochárstva. Sú síce okrajovým, ale zaujímavým doplnením prehľadu jeho diela. Najstaršou a umelecky najkvalitnejšou je soška jeho otca, ktorú vyrezal roku 1921. Sú známe i krojované figúry Bošáčan a Bošáčanka, ktoré vymodeloval roku 1944 v bošáckej továrni. Väčšiu pozornosť si zaslúžil jeho návrh na pomník rodičom, ktorý mal byť súsoším na ich hrobe. Svoje plastické cítenie sa snažil uplatniť aj v iných výtvarných disciplínach, a to v návrhoch úžitkových predmetov (vázy, poháre, plakety, nábytok), ako aj v oblastiach monumentálno-dekoratívnej tvorby.

Vzťah k drevu ako výtvarnému materiálu potvrdzuje aj jeho husliarska tvorba. Vytvoril 13 huslí a k nim jednotlivé súčiastky (hlavice, hmatníky). Husle majú význam práve svojím výtvarným riešením. Jedny sa nachádzajú i v Pamätnej izbe M. Benku v Kostolišti.


ÚŽITKOVÁ UMELECKÁ TVORBA:
Knižná grafika tvorí najrozsiahlejší celok jeho úžitkovej tvorby a organicky súvisí s jeho výtvarným úsilím a osobnými záľubami. Pri výzdobe knihy vychádzal z rovnakých ideovo-estetických zásad ako pri maliarskej tvorbe. Ilustrácia mala burcovať národné povedomie čitateľa a zároveň dvíhať jeho sebavedomie.

Bol aj vynikajúcim ilustrátorom. Ilustroval vrcholné diela klasikov slovenskej literatúry a množstvo rozprávkových kníh. Jedno z najcennejších je ilustrovanie Prostonárodných slovenských povestí od Pavla Dobšinského z rokov 1953 až 1955. Okrem toho je autorom leptaných skiel na moste v Piešťanoch, sgrafít na bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnici v Martine, výzdoby Divadla SNP v Martine a pod.

Ďalším celkom v jeho tvorbe boli exlibrisy. Exlibrisová tvorba vychádza z umeleckého kánonu ako jeho ,,veľká" tvorba: bol v nej básnikom i hudobníkom, nesie v sebe pátos, zvuk, rytmus i takt. Pri tvorbe značiek myslel viacej na milovníka kníh, ktorý si môže kresbový originál zarámovať, ako na zberateľa, ktorému je milší grafický odtlačok. Preto základnou technikou je kresba tušom. Knižná značka, v jeho ponímaní, má slúžiť výhradne knihe a nie zberateľskej výmene.

Dôležité miesto v jeho tvorbe má i neveľká zbierka plagátov. I keď štýlovo podliehal dobovým výtvarným názorom, v mnohých návrhoch bol novátorský. Vytváral ich na objednávky, alebo ako súťažné návrhy, prípadne boli súčasťou propagačných materiálov väčších kultúrnych a spoločenských akcií, ako sokolských zletov, matičných slávností a pod.