Martin Benka

-maliar, grafik, ilustrátor

* 21.09.1888 Kiripolec (dnešné Kostolište)
† 28.06.1971 Malacky

motto:
„Nenadrapovať sa, neliezť privysoko, nehľadať krásu v prázdnote, ale zveľaďovať ju a tešiť sa z nej tam, kde je: medzi ľuďmi, v živote."


vzdelanie:

-1894 - 1902 navštevoval Ľudovú školu v Kostolišti a Štátnu maďarskú školu v Malackách. Krátky čas chodil do súkromnej hudobnej školy kapelníka Prachára, ktorý ho učil hrať na husliach.
-1903 - 1906 učil sa za maliara a natierača v učňovskej škole v Hodoníne u majstra Lesquiera
-1907 - 1908 navštevoval súkromnú maliarsku školu českého maliara Emanuela Neumana vo Viedni, kde si jeho talent všimol český novinár a spisovateľ Ján J. Langer, ktorý mu zabezpečil profesionálne maliarske školenie u významného českého maliara-krajinkára Aloisa Kalvodu
-1909 - 1914 súkromná maliarska krajinárska škola Alojsa Kalvodu v Prahe; počas štúdia absolvoval viaceré maliarske cesty na Šumavu, do okolia Krivoklátu a takmer každoročne na Moravské Slovácko


životopis:

Narodil sa v rodine tesára a príležitostného robotníka s malým gazdovstvom ako najmladší zo šiestich žijúcich detí. Skromnosti a citlivému vzťahu k ľudom ho naučila jeho matka, ktorá mu po celý život bola vzorom slušnosti, skromnosti a dobroty. Spomienka na jemnú matku a pracovité ruky otca ho sprevádzala po celý život. Tri koruny, s ktorými ho roku 1903 vyprevadili do sveta, mal stále pred očami a nedovolili mu, aby sa spreneveril tým, z kruhu ktorých vyšiel. V prvom období života a umeleckej dráhy ho vlastná bieda prinútila k skromnosti a naučila spoznávať a hodnotiť ľudí vo svojom okolí. Keď maľoval, myslel na svojich rodičov, ktorí sa spájali so širšou domovinou, s národom, s ľudstvom. Vďačil im nielen za život, ale pripisoval im dedičný prazáklad svojho talentu.

Po celý život ho tiesnil tvrdý, smutný život chudobných rodičov a súrodencov. Po smrti matky roku 1923 zostal na Slovensku bez najbližších príbuzných. Pociťoval osamelosť v umení i v živote. A preto sa, najmä v staršom veku, neustále vracal do rodiska a so zanietením a húževnatosťou zbieral materiál k rodovej genealógii. Aspoň tým chcel vzdať úctu predkom.

Je jedným zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia. Rozvinul svoj pôvodný program monumentálnej heroizácie krajiny a človeka ako jeho organickej súčasti. Prekonal folkloristickú väzbu k vidieckemu žánru nachádzaním podstaty duchovno-estetických princípov vo fenoméne národa. Zriekol sa iluzívnosti a vytýčil expresívne zásady, na ktorých budoval koncepciu zásad moderného obrazu.

Svojim rozsiahlym a mimoriadne významným dielom úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode a ľudu. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre. Neinšpiroval sa len krajinou samotnou, ale i tvarovou a farebnou krásou ľudového výtvarného prejavu, ako aj melodikou spevu. Citlivo vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry, tvorivú silu jej prejavu, pričom sa nechával priamo inšpirovať bohatstvom krajinných a figurálnych motívov, ktoré tvoria aj ťažisko tvorby.

Väčšina jeho diel zachytáva slovenskú prírodu, monumentálne prírodné scenérie, vysoké oblaky a široké obzory, roviny a vlniace sa obilné polia vo vzácnej súhre s človekom. Rád zobrazoval ľudí na poliach, lúkach, na rúbaniskách a v horách. Výtvarnou formou hovoril o ľude, jeho biede i námahe, vzbudzoval úctu k nemu a k jeho práci. Diela z 20. a 30. rokov 20. storočia predstavujú vrcholnú tvorbu. Zachytávajú najmä horskú prírodu Slovenska, ku ktorej sa výtvarne neustále vracal. Na svojich maliarskych potulkách nevynechal ani Horehronie a rád chodil aj do Brezna. Maľoval v Závadke, Beňuši, Polomke, Lome i na Ďumbieri.

Napriek tomu, že 39 rokov prežil v Prahe, témou sa všetky jeho diela prikláňajú k Slovensku. Patril k prvým výtvarným umelcom, ktorí úspešne prezentovali slovenské umenie v zahraničí.

V každom ohľade bol osobnosťou par excellence s vyhradeným názorom na život a ľudí okolo seba. Keď bolo treba, nikdy neodmietol pomoc mladším kolegom, ktorý zápasili s chudobou. V podstate bol človekom ,,šporovlivým", ale nie mamonárom, i keď mnohí práve túto vlastnosť považovali za skúposť a držgrošstvo. Nakoniec celý majetok zanechal národu. Jeho túžbou bolo vybudovať ateliér a galériu v Malackách. Od vtedajších funkcionárov mesta Malacky nedostal ani pozemok, ani milého slova, a tak odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. Ako protihodnotu za poskytnuté pracovisko odovzdal štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 diel.

Posledné mesiace a dni svojho života strávil u rodiny Šagalovcov v Malackách a u Jozefa Gavalíka v Kostolišti. Jeho pozostatky sú uložené v hrobke na Národnom cintoríne v Martine.


Pôsobenie:

-1906 - 09 maliarsky tovariš vo viacerých firmách vo Viedni; čoraz viac sa zaujímal o skutočné umenie - výtvarné i hudobné
-1910 podniká viaceré maliarske výjazdy na Šumavu, tiež
samostatnú študijnú cestu na Slovensko – Oravu (Liesek, Veličná), do Ružomberka, Černovej a Martina. V Martine na augustových slávnostiach Matice slovenskej (spolu s J. Hálom a J. Augustom) mal problémy s maďarskou vrchnosťou, kvôli čomu mohol prísť na Slovensko až po roku 1918.