referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zuzana
Utorok, 11. augusta 2020
Ján Hollý
Dátum pridania: 13.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Holinees211
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 756
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
-básnik, národný buditeľ, prekladateľ, jediný významný poet píšuci bernolákovčinou

* 24.03.1785 Borský Mikuláš
† 14.04.1849 Dobrá Voda

Vzdelanie:

1797 – 99 gymnázium, Skalica
1799 - 1802 gymnázium, Bratislava
1802 – 04 filozofia, Trnava
1804 – 08 teológia, Trnava

Životopis:

Pochádza z rodiny roľníka. Literárnej tvorbe s začal venovať počas štúdií v Trnave. Na jeho vývin mal najväčší vplyv prof. J. Palkovič, ktorý sa stal jeho mecénom a vydavateľom jeho kníh.

Počas študentských rokov začal prekladať grécke a latinské hrdinské básne Horácia, Homéra a Ovídia a zaoberal sa aj všeobecnými otázkami poézie (v rukopisnej básnickej polemike s J. Fándlym z r. 1805). Pod vplyvom Juraja Papánka a Juraja Fándlyho pokladal slovenský národ za jadro Svätoplukovej ríše a Slovákov za priamych dedičov Veľkej Moravy.

Ako básnik predstavil najmä hrdinskosť Slovákov a ich kresťanskú minulosť, najstaršiu medzi Slovanmi. Predstavil aj pôsobenie a kultúrnu i duchovnú misiu Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, spracoval aj ich životopisy. Do centra svojej tvorivosti postavil cyrilometodskú ideu ako pevný kresťanský základ.

Jeho básnický génius sa prejavil v tom, že v čase nízkeho národného sebavedomia a malej viery stvoril mohutný epický sloh aj verš a z minulosti Slovákov predstavil najmä ich hrdinskosť. Zaujímavo a čarovne zobrazil život jednoduchých ľudí, najmä pastierov.

Pre pôvodnú básnickú tvorbu si vybral formu antického eposu. Ako obrodenecký autor chcel spevom o slávnej minulosti svojho národa posilniť proces formovania sa nového národného povedomia v období boja proti feudalizmu.

Súčasne s eposmi tvoril aj menšie skladby, ktoré nazýval selankami. Desať z nich bolo otlačených v Zore I (1835) , desať v Zore II )1836) a jedna v Zore IV )1839). Vytvoril ich podľa vzoru Vergiliových bukolík s rozličnými témami. Na zobrazení postáv selaniek sa prejavil vplyv herderovsko-kolárovskej koncepcie charakteru starých Slovanov. Selanky tvorili prechod medzi eposmi a lyrickými básňami, žalospevmi a ódami.

Patrí k najtalentovanejším básnikom píšucim v bernolákovčine. Vytvoril dielo klasické všetkými svojimi znakmi. Vyšiel z nadhľadov a orientácie bernolákovcov, ale napojil sa na prúdy slovenského národného obrodenia, reprezentovaného J. Kollárom a P. Šafárikom. Jeho dielo obdivovali aj mladí štúrovci. Aj keď si zvolili stredoslovenskú slovenčinu za spisovný jazyk, nerozišli sa s ním, hoci do konca života zotrvával na bernolákovčine.

Vedel zaujať stanovisko k celonárodnému kultúrnej problematike. Vzdal úctu jazykovému zákonodarcovi a zdôvodnil oprávnenosť slovenčiny ako spisovného jazyka. Vo viacerých zobrazil krásu prírody.

Pri požiari 3. 5. 1843, kde okrem dediny Madunice zhorela aj fara a kostol, utrpel zranenie a požiadal cirkevnú vrchnosť o penzionovanie. Prišiel o celé osobné vlastníctvo a zhoršil sa mu aj slabnúci zrak. V núdzi sa ho ujal farár na Dobrej Vode Martin Lackovič, jeho bývalý spolužiak, ku ktorému sa v lete 1843 presťahoval a kde neskôr aj zomrel.

Priateľov a čitateľov mal aj v Čechách, kde napr. K. A. Vinařický bol nadšeným vykladačom a prekladateľom jeho poézie. Na Hollého dielo nadviazali aj A. Sládkovič a P. O. Hviezdoslav.

Na Dobrej Vode vznikol nad jeho hrobom pomník vďaka zbierke, ktorú zorganizovali Ján Palárik a Jozef Kariol Viktorin. Slávnostné odhalenie pomníka v prítomnosti Ľudovíta Štúra sa konalo 11.5. 1854. Na Dobrej Vode je aj Pamätná izba Jána Hollého a v Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov, je pred rímskokatolíckym kostolom Pamätník.

Pôsobenie:

-1808 vysvätený za kňaza
-1808 kaplán, Pobedim
-1811 kaplán, Hlohovec
-1814 – 43 farár Madunice


Tvorba:

Preklady:

-1824 Rozličné básně hrďinské, elegiacké a lirické z Vergilia, Teokrita, Homéra, Ovidia, Tirtea a Horácia
-1828 Aeneida

Eposy:

-1833 Svätopluk, víťazská báseň ve dvanásťi spevoch
-1835 Cirillo-Metodiada (vydaný za pomoci M. Hamuljaka)
-1839 Sláv
-1846 Katolickí spevňík

Epické básne:

-1835, 1836, 1840 Selanki
-1836 a 1840 Žalospevi

Žalospevy a ódy:

-1835 – 1840 Pesňe (uverejňované v alamanachu Zora)
-Duchovné piesne
-1842 a 1846 Katolícky spevňík

Súborné dielo:

-1841 – 42 Básne
-1950 Dielo (10 zv.)
-1965 Selanky
-1967 Korešpondencia Jána Hollého (do stredoslovenčiny prebásnil I. Kostra)
 
Galéria k článku [4]
Podobné referáty
Ján Hollý SOŠ 2.9636 378 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.