JUDr. Janko Jesenský

-básnik, prozaik, prekladateľ, významný predstaviteľ slovenskej modernej prózy, autor jedného z najlepších satirických románov, prvý slovenský národný umelec

PS: J. J.; J. J –ský; J. J. –ý; J. K.; J. S. Enský; J –ský; Lenský; M –ský; Záhorák


* 30.12.1874 Martin
† 27.12.1945 Bratislava


vzdelanie:

-1884 meštianska škola, Martin
-1885 – 88 gymnázium, Banská Bystrica
-1888 – 89 Rimavská Sobota
-1889 – 93 Kežmarok
-1893 – 96 Právnická akadémia, Prešov
-1896 – 1901 univerzita, Kluž (Rumunsko)
-1901 doktorát na právnickej akadémii v Kluži
-1905 advokátska skúška, Budapešť


životopis:

Pochádza z advokátskej rodiny. Otec bol významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum, Matica slovenská a pod.).

Vyrástol v ovzduší poslednej fázy realizmu a nástupu symbolizmu. Svojím dielom patrí k obom týmto literárnym smerovaniam.

Literárnej tvorbe sa začal venovať roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Ako prvý v slovenskej poézii sproblematizúval vlastné city, a tým do značnej miery porušil tradičný charakter lyrického hrdinu. Publikačne bol činný až od roku 1897, najčastejšie v Slovenských pohľadoch, Národných novinách a Ľudových novinách. Významne zasiahol aj do vývinu slovenskej poviedky, novely a románu.

Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Postupne prerastali do satirickej kresby z malomestského prostredia. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely.

V poézii prišiel s motívmi osobne prežívaného ľúbostného citu. Podstatnou zložkou jeho poézie je irónia a sebairónia. Formálne ju charakterizuje ľahký piesňový štýl (takmer heineovský), ktorý kontrastuje s drsne pomenúvanou citovou skúsenosťou.

Ako intelektuálny typ básnika reagoval aj na spoločenskú problematiku. Nesúhlasil s rozbitím Československej republiky roku 1939 a na Slovenský štát reagoval sériou politických básní a pamfletov. Ilegálne vyvezené do Londýna sa stali súčasťou Československého vysielania BBC počas vojny. Vyšli tam i knižne pod názvom Na zlobu dňa. Jeho angažovanosť vo veciach "národa", bojujúceho za svoju slobodu, sa prejavila vo veršoch písaných v zajatí a v légiách. K politickej poézii sa uchýlil aj v čase druhej svetovej vojny, v podmienkach polototalitného "slovenského štátu", v ktorej parodoval a ironizoval praktiky politického režimu.

Jeho básne sú príležitostné, elegické, útočné, ktoré smerujú proti vláde mamony a politickej demagógii; vyjadril odpor proti fašizmu; vysmieval sa najmä honbe za titulmi, hromadeniu funkcií, komplikovanosti byrokracie, ale aj z množstva rôznych spolkov a združení. Kritickosť uprednostňoval pred falošnou kolegialitou, pred skrývaním neduhov. I keď patril k predstaviteľom štátnej moci, mal vždy dostatok morálnej sily aj odvahy, aby v tvorbe zostal slobodný a útočil na pseudodemokratov.

Básnickou tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenskej literárnej moderny, prózami pokračoval v tradíciách kritického realizmu. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu.
Významnou zložkou jeho literárnej aktivity bola prekladateľská tvorba. Orientoval sa na preklad ruskej poézie.

Sporadicky sa venoval aj literárnej publicistike, Cenné sú najmä jeho spomienkové články o predprevratovom literárnom a kultúrnom Martine.

V Bratislave na Somolického ulici je Múzeum Janka Jesenského.