Janko Kráľ

Janko Kráľ


-básnik, významný reprezentant štúrovskej generácie, aktívny účastník revolučných udalostí rokov 1848 – 49, publicista, burič a revolucionár


* 24.04.1822 Liptovský Mikuláš
† 23.05.1876 Zlaté Moravce


vzdelanie:

1828 – 34 ľudová škola, Liptovský Mikuláš
1835 – 37 gymnázium, Gemer
1837 – 41 Evanjelické lýceum, Levoča
1841 – 42 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1842 – 1844 Evanjelické lýceum, Bratislava


životopis:

Narodil sa v rodine mäsiara a krčmára. Na lýceu v Bratislave sa zapojil do práce v Ústave reči a literatúry. Z tohto obdobia pochádzajú nielen jeho české prvotiny, ale aj básne v spisovnej slovenčine. Na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z funkcie námestníka a profesora v marci 1844 opustil s viacerými druhmi Bratislavu a štúdium dokončil externe.

Jeho poézia sa začleňuje do pozícií tvorby celoeurópskeho romantizmu. Štúr ho označil za najtalentovanejšieho básnika. Písal v intenciách dobového estetického kánonu najprv epické básne s historickou tematikou, neskôr nadviazal na zdroje ľudovej slovesnosti. Najmä jeho balady, vychádzajúce zo žriediel ľudovej slovesnosti, ktorými sa preslávil, ukázali novú cestu slovenskej poézii. Nikdy mu nešlo o prosté reprodukovanie ľudovej slovesnosti, ani o ich vecnú interpretáciu. Cez subjektívnu motiváciu konfliktov ich prenášal do najaktuálnejších morálnych a sociálnych relácií. Boli okrem iného dôkazom, že spisovná slovenčina je tvárny literárny jazyk, schopný vyjadriť aj najsubtílnejšie stavy lyrického subjektu. Sprítomňoval v nich svet mravného cítenia ľudu, úctu k ľudskej bolesti a odpor k panskej svojvôli.

Okrem balád a piesní vytvoril aj poéziu celkom iného charakteru, tzv. cyklické skladby. Básnická výpoveď tu využíva rozmanité prostriedky, postupy a formy: štylizované povesti, ponášky, dramatické monológy a dialógy, alegorické obrazy, reflexie, meditácie a programové výzvy. V snahe o celistvý pohľad kládol raz do popredia obraz imaginárnej skutočnosti, inokedy zase bezprostrednú realitu.

Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka „divný Janko. Patril k samotárom, vedel sa však zaujímať o zložité osudy slovenského národa a prežívať ich s hlbokou účasťou. Jeho poézia bola nezvykle emotívna a myšlienkovo nabitá, lebo vo svojej ľudskej podstate bol burič a revolucionár. Ostáva však reprezentatívnym básnikom slovenského literárneho romantizmu.

Zastával revolučné stanovisko v protifeudálnom hnutí. Vyzýval sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce vyvolal ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 3. 3. 1848.

O mieste, kde sa nachádza jeho hrob, sa dodnes vedú odborné polemiky. V Liptovskom Mikuláši, v tzv. Seligovskom dome, sa nachádza Múzeum J. Kráľa a v Zlatých Moravciach jeho pamätník.


Pôsobenie:

-1844 na protest proti zosadeniu Štúra odišiel do Liptovského Mikuláša, kde sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia Tatrína
-1845 – 48 pisár, praktikant v advokátskej kancelárii Alexandra B. Vrchovského, Budapešť
-1848 väznený, Šahy
-1849 vládny komisár, neskôr stoličný pisár, Balážske Ďarmoty
-1850 námestník hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni a Lučenci
-1854 stoličný pisár, adjunkt pri slúžnovskom úrade, Balážske Ďarmoty
-1854 pomocný úradník v Čadci
-1858 súdny adjunkt na okresnom úrade, Martin
-1860 súdny adjunkt, pomocný slúžny, Kláštor pod Znievom
-1862 prísediaci súdu Tekovskej župy, Zlaté Moravce
-1867 prepustený zo štátnych služieb


TVORBA:

Poézia:

-1844 Zverbovaný; Moja pieseň; Pieseň bez mena; Zabitý; Pesnička na kare a i.)
-1845 - 47 Orol; Potecha; Kvet; Pán v tŕní; Duma bratislavská; Kríž a čiapka; Choč
-1848 Krajinská pieseň
-1848 Tri vŕšky
-1849 Šahy
-1849 Jarná pieseň
-1849 Duma dvoch bratov
-1861 Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861


Balady:

-1844 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
-1843 Pán v tŕní
-1843 Povesť
-1844 Zverbovaný
-1847 Kríž a čiapka
-1865 Skamenelý


Epos:

-1843 Výlomky z Jánošíka


Romantická poviedka:

-1846 Syn pustiny


Ostatné:

-1844 Dráma sveta
-1861 Duma slovenská


Súborné dielo:

-1952 Súborné dielo Janka Kráľa – Dráma sveta (M. Pišút)


Výbery:

-1952 Moja pieseň
-1957 Balady
-1961 Balady a piesne
-1969 Zažíhaj svetlá
-1972 Poézia
-1976 Jarná pieseň
-1976 Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa