Hlavné postavy:
Meursaul- hlavná postava, drobný úradník, človek žijúci zo dňa na deň, odsúdený vonkajším okolím, považovaným za zločinca, ľahostajný voči vonkajším okolnostiam
Raymond Sintés- pasák
Masson- priateľ Raymonda
Salaman- starý pán, Meursaulov sused z chodby
Mária Chardonová-
Célest- hostinský
Téma: úplná absurdnosť ľudskej existencie, protirečenie úsilia človeka, zbytočnosť človeka
Žáner: román
Štýl: dielo existencializmu
Kompozícia: román je rozdelený na dve hlavé dejové časti, ktoré sú delené na očíslované kapitoly
Hlavná myšlienka: odcudzenie sa svojej ľudskej podstate, cudzinec vo vlastnom bytí, nezmyselnosť žitia
Osnova:
1. Telegraf a cesta do starobinca
2. Pohreb
3. Cesta späť a stretnutie s Máriou
4. Výlet na pláž
5. Vražda Araba
6. Maurseaulov súd
7. Pobyt vo väzení
8. Rozsudok
9. Poprava
Obsah diela:
1. časť
Dej sa odohráva v medzivojnovom Paríži, a v Alžírskom starobinci v Merengu. Hneď v úvode dostáva Meursaul telegram o smrti svojej matky a odchádza do starobinca v Marengu, kde sa zúčastní pohrebu. Ešte predtým musí navštíviť riaditeľa starobinca, ktorý má všetko na starosti. Ten sa pozrie do záznamov a povie: "Paní Meursaultová k nám přišla před třemi roky. Byl jste její jedinou oporou." Meursaul po týchto slovách akoby zneistel a badať uňho snahu veci vysvetľovať, ospravedlňovať sa za všetko, avšak riaditeľ chápal dôvody, prečo sa Meursaul rozhodol umiestniť svoju matku v tomto ústave. "Pročetl jsem si akta vaší matky. Vy jste ji nemohl podporovat a ona musila mít opatrovnici. Máte skrovný příjem. Když to uvážíme, bylo jí lépe u nás."
Počas pohrebu Merseaul nedáva najavo svoj smútok. Dokonca je na von možné aj pochybovať o tom či vôbec k matke niečo cítil, čo by ho po jej smrti mohlo raniť. Práve tieto skutočnosti boli použité ako svedectvo riaditeľa pri súdnom procese, v ktorom sa síce jednalo o vraždu Araba, ale oveľa podstatnejšie vyznievali argumenty, ktoré poukazovali na "necitlivosť" Meursaula pri pochovávaní svojej matky.
Po pohrebe sa vracia späť do Paríža a s Máriou ide do kina. Po predstavení strávia spolu noc. Mária sa doňho zamiluje a chce si ho vziať, lenže Maurseaul berie manželstvo ako nutnú potrebu a nechá toto rozhodnutie na Máriu. "Řekl jsem jí, že je mi to jedno, a jestli o to stojí, mohli bychom to udělat. Chtěla taky ode mně slyšet, jestli ji miluju. Odpoveděděl jsem jí totéž, co už jednou, že to přece je bezvýznamné, ale že ji podle všeho nemiluju. "Proč by sis mě tedy měl brát?" řekla. A já jí vysvětlil, že na něčem takovém ani dost málo nezáleží, a jestli si přeje, můžeme se vzít. Ostatně s tím přišla ona a já jenom kývl."
Tak isto nezmyselné ako manželstvo sa mu zdá priateľstvo s Raymondom. Raymond je pasák. Napriek svojmu povolaniu má ženu Arabku, ktorú bije. Raymond veľmi túži po priateľstve s Maurseaulom. Maurseaulovi je to jedno a tak keď Raymond potrebuje pomoc pomôže mu.
Jedného dňa sa Maurseaul ,Márioa a Raymond so ženou vyberú na pláž. Začnú ich sledovať dvaja Arabi. Sú to bratia Raymondovej manželky. Dozvedeli sa že ju Raymond zbil a tak sa mu chcú pomstiť. Napadnú Raymonda s Mauseaulom a Raymond utŕži rez nožom.
Potom ako Raymonda vzali do nemocnice sa Maurseaul vracia na pláž. Zrazu pred sebou vidí Araba. Maurseaulovi svietilo slnko do tváre a tak sa mu zazdalo ,že naňho Arab vyťahuje nôž. Mauseaul Araba zabije štyrmi výstrelmi. Motív vraždy - bol limitovaný situáciou v ktorej sa Meursaul ocitol. Bolo príšerné teplo, ktoré mu vadilo, a tak konal len na základe momentálneho stavu v ktorom sa nachádzal. Nerozmýšľal nad dôsledkami, ale chcel sa rýchlo zbaviť "odporného slnka". Pudové konanie a fyzická potreba sa tak stali pre Meursaula osudnými a prispeli k brutálnej vražde Araba, ku ktorému ho mimochodom nespájal žiaden vzťah. Hlavným dôvodom vraždy bola len kľúčová situácia.
"Už jsem nevnímal nic než sluneční činely na čele, a nezřetelně taky třpytivý oštěp vytrysklý z napřaženého nože přede mnou. Ten hoříci šíp mi ohlodával řasy a bolestivě ryl do očí. To byla chvíle, kdy se všechno zakymácelo. Z moře se vyvalil hustý řeřavý oblak. Nebe jako by se po celé délce otevřelo a chrlilo oheň. Celá má bytost se napjala a já zaťal ruku na revolveru. Kohoutek povolil, prst mi sjel na hladké bříško pažby, a teď, v tom suchém, ohlušujícim třesku, všechno začalo. Setřásl jsem pot i slunce. Pochopil jsem, že se právě zvrátila rovnováha dne, výjimečné ticho pláže, na níž jsem prožil štestí. Vystřelil jsem pak ještě čtyřikrát do nehybného těla, a kulky se do něho zakusovaly, ani to nebylo znát. Jako bych čtyřikrát krátce zaklepal na bránu neštěstí."
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie