Marcus Tullius Cicero

(106 pred n. l.  - 43 pred n. l.)

Výroky:

„Vzdelávať ducha je práve tak potrebné, ako živiť telo.“
„Dokiaľ dýcham, dúfam.“
„Lenivosť je strach pred očakávanou prácou.“


O Cicerovi:

Marcus Tullius Cicero bol predovšetkým slávny rečník - z jeho vyše 100 rečí sa zachovalo 58. Pôvodne to však bol syn malomestského aristokrata. Prvé vzdelanie dostal Cicero v rodnom mestečku, ďalšie jeho kroky viedli do Ríma. Tam študoval predovšetkým rečníctvo a podarilo sa mu stretnúť s vynikajúcimi rečníkmi Markom Antoniom a Liciniom Crassom, ktorí ho v rečníctve podporovali. Cicero začal pomerne skoro kvôli zdokonaleniu svojho jazyka prekladať grécke texty. V jeho období však musel často bojovať vo vojne a práve vtedy začal angažovať v súdnych sporoch.

V roku 79 sa preslávil svojou obhajobou krivo obvineného Sexta Roscia. V tom istom roku bol nútený kvôli zdravotným ťažkostiam opustiť Rím. Lekári mu doporučili ukončiť rečnícku cestu, ale Cicero odmietol a odišiel sa naďalej vzdelávať do Grécka a Malej Ázie. Do Ríma sa vrátil až v roku 77 pred n. l., ako sám napísal, celý pozmenený. Čoskoro sa oženil a vzal si Tarentiu, ktorá často vystupuje v jeho listoch. Roku 76 sa stal členom úradu, neskôr zastával pôst senátu. V 35 rokoch bol považovaný za najlepšieho rečníka v Ríme a v roku 64 sa stáva jedným z dvoch najvyšších úradníkov v impériu - konzulom. Potom vo svojej funkcii potlačil povstanie proti vyššie zmienenému a všetkých dal popraviť, ale príbuzní mŕtvych zariadili Cicerov pád. Bol vyhostený a odišiel do Thessaloník.

Politické zmeny však viedli k povoleniu k návratu a Cicero sa vrátil do politiky, no nezískal už starý vplyv. Keď sa vrátil do Ríma, všetko sa pripravovalo na vypuknutie občianskej vojny a Cicero si vybral Pompeiovu stranu. Avšak po Pompeiovej porážke dúfal v Caesarovu milosť a taktiež si znepriatelil aj Marka Antonia. Na odpoveď čakal rok a milosť dostal. Cicero sa zatiaľ uchýlil do súkromia, kde pestoval filozofiu a písal knihy. Toto obdobie jeho života sa skončilo Caesarovou smrťou a Cicero s ňou dokonca súhlasil. Čoskoro sa však o jeho miesto začal zaujímať Marcus Antonius, a preto s ním ako 60- ročný tiahol do boja. Antonius sa ale preukázal ako silnejší a nechal svojho protivníka zavraždiť. Jeho ruka a hlava (alebo len jazyk), symboly rečníctva, boli poslané do Ríma a vystavené.