V tzv. storočnej vojne bo vývoj vojnového konfliktu medzi Francúzskom a Anglickom najviac ovplyvnený vystúpením lotrinského sedliackeho dievčaťa Jany z Arcu, Panny Orleánskej, Jeanne d’ Arc [žan dark]. Vojna vznikla ako boj o anglické léna v juhozápadnom Francúzsku a o Flámsko, kde sa vyrábali látky a kde Angličania dovážali najviac vlny. Zo začiatku víťazili Angličania - vojensky, ekonomicky i politicky vyspelejší, no po rôznych vojenských a najmä politických reformách prešli Francúzi do protiútoku. Osud Jany sa nezačal ešte odvíjať v čase, keď anglický kráľ Henrich V. [známy aj zo Shakespeara] vyhral bitku pri Azincourte [Azinkurte]. Umrel však skôr, ako mohol ovládnuť celé Francúzsko. V boji ale pokračoval jeho syn Henrich VI. so strýkom vojvodom z Bedfordu. Títo dvaja mali vo Francúzsku už protihráča a to mladého francúzskeho kráľa Karola VII., prezývaného „Králik z Bourges“ [z Burže]. Tohto “králika” vyhnali Angličania z Paríža a uznávali ho len v krajine na juh od Loire [Loár]. Roku 1428 obľahli Angličania posledné veľké mesto, ktoré mal ešte v moci Karol VII. na sever od Loire - mesto Orleáns. Na tie časy to bolo veľké mesto (okolo 5000 obyvateľov) a hoci sa mešťania odvážne bránili Angličanom už celý polrok, neboli by sa ubránili, keby sa pred mestom nebola zjavila odvážna dievčina - Jana z Arcu. A to je čas, keď sa začal naplno odvíjať osud Jany. Najskôr však niečo o jej minulosti:
Pravdepodobne sa narodila roku 1412 v Lotrinskej dedine Domrémy. Trinásťročnej pastierke Jane, z detstva naučenej žiť takmer vojensky počas rôznych útokov Angličanov, sa vraj prvý raz zjavili svätá Katarína a svätý Michal a tí ju vraj vyzvali, aby odišla z Domrémy do južného Francúzska na pomoc “králikovi z Bourges.”
Mala 16 rokov keď sa rozhodla výzvu počúvnuť. Podľa kronikárov bola už veľkým a pekným dievčaťom s hnedými vlasmi, bola prostej mysle, rozhodná, inteligentná a vtipná. Janin otec najskôr vraj nechcel o jej poslaní ani počuť, no neskôr sa dal presvedčiť. Na koni, v mužskom oblečení a brnení a smečom v ruke sa vybrala za kráľom Karolom VII. do Chinonu [Šinonu]. Sprevádzal ju panoš Ján z Mét a malý sprievod dobrovoľníkov. Začiatkom marca 1429 sa Jana s miniatúrnym sprievodom dostala ku kráľovi, ktorý ju dal najskôr vypočuť teológmi a členmi kráľovskej rady, no keďže už nebolo veľmi čo stratiť, nakoniec rozhodli, že Jana môže viesť vojsko, ktoré posielali na pomoc mestu Orleáns.