Nórsky polárny bádateľ narodený v Nórskom meste Borg 16. júla 1872. Študoval na Univerzite v Oslo. Vstúpil do nórskeho námorníctva v roku 1984 a nasledujúcich 9 rokov strávil študovaním vied.

V rokoch 1987-1989 sa zúčastnil ako prvý dôstojník belgickej antarktickej expedície vedenej Adrienom de Gerlache. Ich loď Belgica ako prvá prezimovala v antarktických vodách. Na palube bol tiež americký lekár Frederic Cook, ktorého prítomnosť pravdepodobne zachránila posádku pred skorbutom. Skorbut je choroba, spôsobená nedostatkom vitamínu C. Skorbut sa prejavuje krvácaním ďasien, vypadávaním zubov, mäknutím kostí a spomalenou tvorbou červených krviniek. Ak ani po dlhšom čase telo nedostane vitamín C, môže nastať aj smrť. Boli ňou postihovaný hlavne námorníci, dnes už sa takmer nevyskytuje.

Pre Amundsena bola táto výprava cennou skúsenosťou, ktorú využil počas svojich budúcich objaviteľských ciest. Od roku 1903 do roku 1906 viedol svoju prvú expedíciu na 15 metrovej lodi Gjoa. Počas tejto plavby úspešne ako prvý uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým a tichým oceánom a určil pozíciu severného magnetického pólu. Na mieste ktoré dnes nesie názov Gjoa Haven, strávil aj so svojimi šiestimi druhmi 2 zimy výskumom krajiny a ľadovcov. Počas tejto výpravy Amundsen študoval spôsob života miestnych obyvateľov, hlavne čo sa týka schopnosti prežiť v arktických podmienkach a skoro začal používať ich spôsob obliekania. Tiež sa od nich naučil využívať ťažných psov. 17. augusta 1905 vyplávali z Arktického súostrovia smerom na juh, k Viktóriinmu ostrovu, ale plavba bola znemožnená príchodom zimy predtým ako dosiahli Nome na aljašskom pobreží Tichého oceánu. 800 km vzdialené Eagle City disponovalo telegrafickou stanicou. Amundsen sa tam vydal, aby dňa 5. decembra 1905 odoslal správu o úspechu výpravy. Nome bolo dosiahnuté roku 1906.

Po veľkom triumfe na Gjøe Amundsen plánoval dobyť severný pól. Keď sa však po svete rozletela správa, že Robert Peary v roku 1909 dosiahol severný pól, zmenil svoje plány. Na lodi Fram sa vydal roku 1910 na cestu do Antarktídy. V roku 1911 doplával k Rossovej pobrežnej bariére a na mieste zvanom Veľrybia zátoka postavil svoju základňu, ktorú pomenoval Framheim. Bolo to o asi o 110 kilometrov bližšie k pólu ako záliv McMurdo, kde mala základňu konkurenčná britská expedícia vedená Robertom Falconom Scottom.

Počas februára a marca Amundsen a jeho ľudia vybudovali podporné tábory na 80°, 81°a 82° južnej šírky. Takto si zároveň odskúšali antarktické podmienky a svoje vybavenie. Zimu vo Franheime trávili prípravou výstroja, hlavne saní. Amundsen začal svoju púť k pólu 20. októbra 1911 s ďalšími 4 členmi výpravy. Južný pól dosiahli ako prví ľudia v histórii 14. decembra 1911, o 35 dní skôr ako Scott. Amundsen pomenoval svoj tábor na póle Polheim. Scottovým obrovským sklamaním bolo, že pri príchode na pól našiel Amundsenov stan a jeho list. Amundsenove bohaté skúsenosti získané výskumom polárnych oblastí, dôkladná príprava a používanie ťažných psov boli základným predpokladom úspechu jeho výpravy. Tá bola na rozdiel od Scottovej výpravy pomerne hladká a bez neočakávaných prekvapení. Dobytie Južného pólu mu trvalo 99 dní. Za ten čas prešiel okolo 3 000 kilometrov. Amundsenov úspech bol verejnosti oznámený až 7. marca 1912. Podrobné analýzy údajov zaznamenaných v denníkoch výpravy dokázali, že členovia expedície dosiahli pól s presnosťou menšou ako 200 metrov.

V roku 1918 sa Amundsen vybral na expedíciu s novou loďou Maud aby preskúmal severovýchodný priechod. Výprava sa neskončila úspešne a je považovaná za omyl. V roku 1925 spolu s Lincolnom Ellsworthom a štyria ďalší dosiahli na dvoch lietadlách 87° 44' severnej šírky, čo bol v tých časoch rekord. V nasledujúcom roku Amundsen, Ellsworth a taliansky letecký inžinier Umberto Nobile uskutočnili prvý prelet Arktídy vzducholoďou Norge skonštruovanou Nobilem. Opustili Špicbergy 11. mája 1926 a pristáli na Aljaške o dva dni.

Amundsen zahynul roku 1928 pri nehode lietadla v Severnom ľadovom oceáne počas záchrannej akcie, keď ďalšia Nobileho vzducholoď Italia havarovala. Amundsenovo telo sa nikdy nenašlo. Po Amundsenovi a jeho súperovi Scottovi je pomenovaná americká vedecká stanica Amundsen – Scott priamo na južnom póle.

Je po ňom pomenované Amundsenovo more pri pobreží Antarktídy. Obrovský kráter na južnom póle Mesiaca sa po ňom volá Amundsenov kráter.