V roku 1907 sa prihlásil na Umeleckú akadémiu do Viedne. Skúšky neurobil, a tak sa vrátil domov. Dostane však ťažkú pľúcnu chorobu, a tak sa jeho nádeje rozplynú. Lieči ho doktor Bloch. V ďalších rokoch mu Hitler posiela vlastnoručne namaľované pohľadnice a on mu za to občas pošle nejaké peniaze.

Ale aj vďačnosť má svoje hranice. Doktor Bloch je totiž Žid, a tak môže byť rád, že hneď po anšluse nešiel do koncentračného tábora, ale mohol zomrieť za hranicami prirodzenou smrťou. Po smrti matky, ktorú veľmi miloval, sa v roku 1908 opäť prihlásil na Umeleckú akadémiu vo Viedni. Na skúškach opäť prepadol. Prácu si nehľadal, len sa túlal po Viedni a dostáva sa na morálne dno. Odchádza z internátu a 26. júna 1910 sa ubytuje v mužskom útulku, za tri koruny týždenne. Útulok to nie je niečo pre bezdomovcov, je to akýsi hotel najnižšej cenovej skupiny, kde okrem neho bývajú aj robotníci. Žije z ruky do úst, ale opäť začína študovať ako samouk. Teraz však nie maliarstvo, ale politiku. Z maliarstva prešiel z nevysvetliteľných príčin na politiku. Len tak sa začína flákať po meste. Raz, keď takto chodí ani nevie kam, tak hlboko sa zamyslí, že si nič okolo seba nevšíma. Keď sa prebudí, prvé čo uvidí, je Žid v kaftane (široký dlhý orientálny plášť). Vtedy v ňom vzbĺkla nenávisť voči nim a všetku pliagu ľudstva pripisuje im. Tu sa rodia počiatky Hitlerovho antisemitismu (rasová nenávisť k Židom) a obrovská nenávisť k marxizmu (podľa Karola Marxa, ktorý vytvoril teoretický základ komunizmu „vláda robotníckej triedy“), o ktorom robotníci na ubytovni neustále rozprávali.

Medzi rokmi 1910 a 1913 sa Hitlerov život zlepšil, keď začal maľovať a predávať pohľadnice a obrázky na živobytie, kopírovanie slávnych obrazov a kreslenie verejných budov. Vymieňal si názory s ostatnými v ubytovni, a tým si vytváral jeho ľudovo-hovoriaci štýl. Za pár halierov kúpi brožúry s antižidovskými a nacionalistickými myšlienkami, ktoré vychádzajú dva razy do mesiaca s nakresleným hákovým krížom uprostred. Z týchto letákov čerpal myšlienky pre svoju knihu. Tu niekde sa rodí jeho nová ideológia a presvedčenie, že za všetko zlé na svete sú zodpovední židia ako takí.

24. mája 1913 sa presťahuje do Mníchova a vyhlási, že je bez štátnej príslušnosti. Keďže je občanom Rakúska a mal narukovať na vojnu, polícia po ňom pátra. Dostane sa pred súd a musí zaplatiť pokutu 1200 mariek. Nakoniec sa súd skončí bez pokuty, pretože zistia, že je fyzicky neschopný slúžiť v armáde. V Nemecku však dobrovoľne nastúpil do armády, do 16. bavorského záložného pluku a už 21. októbra 1914 odchádzajú na front.

V októbri 1916 bol zranený v boji na Somme. V marci 1917 sa vrátil na front. V auguste 1918 je Hitler vyznamenaný železným krížom II. a neskôr aj I. stupňa, čo bol na radového vojaka obrovský úspech, ale nikdy nebol povýšený.

Vo vojne, kde boli veľké obete, mu nadriadení dávali úlohu ako človeka, ktorý mohol niesť odkazy a robiť iné nebezpečné práce, ale nebol schopný viesť mužov do vojny. V októbri 1918 dočasne oslepol. Stalo sa tak po útoku britských vojakov s chlórovým plynom pri Yprese. Na fronte sa ešte viac sformovalo jeho vnútorné presvedčenie, videl zákopovú vojnu, ako súboj pre prežitie rás, súboj, ktorý bol podstatou existencie. Keď sa 12. marca 1918 Nemcom nepodarí posledný úder, všetko je už zrátané. Hitler leží vo vojenskej nemocnici. Presvedčí sám seba, že armáda nebola porazená, ale zradená – bodnutá od chrbta Židmi, socialistami, komunistami a rôznymi ďalšími protivlasteneckými zbabelými skupinami. Po návrate z frontu začal nenávidieť tri veci: Židov, marxizmus a Versaillský systém. Marxizmus sa protiví jeho ideológii, Versailský systém neuznáva, lebo je protinemecký. Jeho neuveriteľná schopnosť predvídať mu vraví, že pád monarchie Wilhelma II. je nablízku. Vojnou zničené Nemecko je v rozklade a milióny ľudí sú bez práce. Je len otázkou času, kedy padne Wilhemova vláda. Navyše nenávidí tých nemeckých politikov, ktorí súhlasili s podpisom Versaillskej zmluvy. Považuje ich za vlastizradcov a prahne po pomste. Začiatkom roku 1919 Kráľ Wilhelm II. abdikoval a to bol koniec tzv. druhej ríše.

Po skončení vojny sa Hitler vrátil do Mníchova. Bol zvolený ako politický hovorca obvodnou vojenskou základňou, dostal špeciálny tréning a dostal príležitosť nacvičiť si verejné prejavy pred tým, ako vrátia vojnových zajatcov. Jeho rečnícke úspechy viedli k tomu, že ho vybrali za pozorovateľa politických skupín v mníchovskej oblasti. Stal sa tajným agentom v nemeckej armáde.

V septembri 1919 mal vyšetrovať malú skupinu v Mníchove zvanú Nemecká robotnícka strana. Zúčastnil sa mítingu a tu sa nadchol politickým myslením strany. V roku 1919 sa stal jej členom a tak vstúpil aktívne do politiky ako tridsaťročný. V roku 1920 navrhol neslávny hákový kríž ako symbol strany. Aktívne sa zúčastňoval na získavaní nových členov strany. Bol výborným rečníkom. Zmenil názov strany na stranu nemeckých národnosocialistických robotníkov. V roku 1920 mala strana asi tri tisíc členov. V roku 1921 bol zvolený za vodcu tejto strany, ktorú skrátene označujeme NAZI.

V roku 1921 dostalo Nemecko požiadavku na splatenie škôd, ktoré spôsobilo v prvej svetovej vojne. Tieto reparácie činili tridsaťtri biliónov dolárov. Marka klesla a Nemci stratili svoje životné istoty. V roku 1923 mala strana NAZI 55 000 členov. Hitler, ktorý nebol spokojný s demokratickým zriadením, cítil svoju príležitosť na zmenu.

Začína rečniť po hostincoch a kluboch hlavne proti marxizmu a Versailskému systému, neskôr sa už formujú prvé fašistické myšlienky. Jeho popularita veľmi stúpa. Dokonca sa s ním radia aj veľké ryby vtedajšej Nemeckej politickej scény, čo využíva neskôr na ich porážku.

Nemecká robotnícka strana, premenovaná na Národnú robotnícku stranu Nemecka (NSDAP alebo Nacionalistická strana), sa stala centrom Hitlerovej pozornosti. Tu našiel odbytisko pre svoj talent politickej agitácie a stranícku organizáciu. Strana propagovala v základe tie isté myšlienky, s ktorými sa Hitler stretol vo Viedni: násilný rasový nacionalizmus a antisemitizmus. Zdieľal tiež opozičný nacistický názor voči liberálnej demokracii Nemeckej Weimarskej republiky, ktorá bola ustanovená po vojne. NSDAP, nazývali ich aj Nacisti, mali svoj vlastný program. Volali všetkých Nemcov, aj tých v zahraničí, ako aj tých, ktorí sa cítili byť Nemcami, aby sa spojili do jedného štátu. Štátu, ktorý by tvorili len príslušníci čistej árijskej rasy, rasy svetlovlasých a modrookých Nemcov.

Ďalej chceli silnú, jednotnú, ale hlavne jedinú vládu. A jedna z najdôležitejších vecí, chceli odvolať Versailskú zmluvu, lebo podľa Hitlera „Versailská zmluva je vnútornou porážkou každého pravého Nemca a mojim osobným sklamaním v túto vládu. Nie je Nemec ten, kto s ňou súhlasí.“ Bol najlepším náborárom strany a vďaka tomu, že bolo potrebné platiť za účasť na jeho vystúpeniach, aj najúspešnejším získavačom financií. Ak mu niekto zo strany protirečil, Hitler vždy našiel spôsob ako sokov a rivalov vyhnať zo strany. Niekoľkokrát sa vyhrážal, že opustí stranu sám. Hitler dosiahol dostatočnú podporu a 29. júla 1921 bol zvolený za Fűhrera (absolútneho vodcu) strany. Nacisti zorganizovali súkromnú armádu pre svoju vlastnú stranu a úderové jednotky, tzv. Hnedé košele – jednotky SA (z nemeckého Schutzarmee, čo znamená ochranná armáda).

Ich pouličné boje a taktika násilia na politických zhromaždeniach pomohli vytvoriť horúcu atmosféru, ktorá svedčila politickým extrémistom. 9. novembra 1923 sa Adolf Hitler pokúsil o štátny prevrat, ktorému sa v dejinách hovorí Mníchovský pivný puč. Vodca NSDAP vyhlásil v Mníchove „národnú revolúciu“ a podľa príkladu talianskych fašistov (Benito Mussolini) šiel na čele pochodu 2000 demonštrantov. Smerovali na Mníchov a boli za zosadenie Bavorskej vlády.

Jeho pokus o puč sa však nevydaril. Bavorská polícia s použitím zbraní rozohnala demonštráciu nacionálnych socialistov v mníchovskej Feldherrhalle, ktorú viedol Hitler a bývalý generál Erich Ludendorff. Stroskotali aj plány nacionalistických kruhov na zvrhnutie ríšskej vlády pripravované už od septembra. Vládu mali prevziať traja direktori s diktátorskými plnými mocami. Na ich čele mal stáť šéf najvyššieho vojenského velenia generál Hans von Seeckt. Už začiatkom novembra však začali prípravy na prevrat viaznuť. Seeckt vyzval 5. novembra generálneho štátneho komisára Bavorska Gustáva Rittera von Kahra, ktorý pripravoval rozchod s ríšou, aby zastavil všetky chystané akcie. Hitler skrížil Kahrove plány a sám sa pokúsil uskutočniť prevrat. NSDAP bola po neúspechu tejto akcie zrušená, na Hitlera bol vydaný zatykač a odsúdili ho na päť rokov väzenia za vlastizradu. Vzhľadom k tomu, že bavorské úrady s Hitlerovými názormi tajne sympatizovali, bol odsúdený len k ľahkému žaláru. Pri svojich prejavoch pred súdom mal možnosť urobiť silný dojem.