referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Svetozár
Nedeľa, 16. mája 2021
Adolf Hitler
Dátum pridania: 04.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kajuskha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 778
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 29.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 48m 30s
Pomalé čítanie: 72m 45s
 
Koncom r. 1942 začali vojaci zomierať na následky hladu. Nedostatočná bola lekárska starostlivosť, chýbala dokonca aj munícia. 12. decembra sa generál poľný maršal Erich von Manstein so svojou skupinou armád Don pokúsil o útok, ktorý mal túto situáciu zmeniť, ale jeho pokus 24. decembra sovietsky protiútok zlikvidoval. Obkľúčený Paulus sa neodvážil postupovať proti Hitlerovým rozkazom a ani sa nepokúsil dostať svoje vojská z obkľúčenia, čo mohlo časť z nich zachrániť. 10. januára začali vojská sovietskeho Juhozápadného, Donského a Stalingradského frontu likvidáciu nepriateľských jednotiek v stalingradskom kotly. 31. januára bola už porážka dovŕšená a jednotky Červenej armády postupovali. Za bojov o Stalingrad bolo mesto úplne zničené. Okolo 46 000 obyvateľov zahynulo, boje trvali 5 a pol mesiaca, 64 220 obyvateľov bolo odvlečených do Nemecka na nútené práce. Podľa sovietskych údajov boli straty na nemeckej strane 146 300 mužov a 46 700 mužov na sovietskej. Luftwaffe stratila pri svojej leteckej činnosti nad Stalingradom viac ako 9 000 mužov. Po kapitulácii sa okolo 107 800 vojakov dostalo do sovietskeho zajatia, asi 34 000 ranených a špecialistov evakuovali Nemci ešte pred kapituláciou leteckým mostom.

Vojna sa odohrávala aj v Afrike, kde Anglicko bojovalo proti Taliansku, ktoré sa chcelo zmocniť britských kolónií. Keď Taliani začali prehrávať, Hitler im poslal tankovú armádu. Nakoniec Anglicko aj tak vyhralo. USA poskytovalo V. Británii a S. Zväzu obrovskú materiálnu podporu, ktorá stála veľa životov, lebo Hitlerove ponorky neraz úspešne torpédovali americké konvoje s vojnovými dodávkami.

Od 7. decembra 1941 po útokoch na americkú základňu Pearl Harbor Japonskom na havajských ostrovoch proti sebe stálo šesť veľmocí. Nemecko, Taliansko a Japonsko proti USA, Francúzsku a V. Británii. Veľká trojka: prezident USA, V. Británie a ZSSR sa dohodli, že ich úlohou je zničiť Hitlerovu veľmoc – Nemecko a prinútiť ho ku kapitulácii. Chystali sa protifašistiké odboje na okupovaných územiach, vznikli aj prvé partizánske skupiny. V Taliansku zvrhli Mussoliniho. V júni 1944 sa armády západných spojencov vylodili vo Francúzsku, Hitler sa ocitol v kliešťach. Pri výbuchu bomby v Hitlerovom hlavnom stane Wolfsschanze v severnom Prusku 20. júla 1944 bol Adolf Hitler s obrovským šťastím, pretože bomba mu vybuchla pri nohách, len ľahko zranený. V čase explózie o 12,42 bol atentátnik, plukovník gróf Claus Schenk von Stauffenberg, už zase na ceste späť do Berlína, kde jeho spoločníci - generál Friedrich Olbricht, generálny plukovník Ludwig Beck a generál poľný maršal Erwin von Witzleben – medzitým začali povstanie, ktoré plánovali už dlhší čas. Veliteľ strážneho práporu Grossdeutschland major Ernst Remer sa najprv telefonicky presvedčil, či sa Hitlerovi nič nestalo, a potom pokus o povstanie zlikvidoval. O 22,50 Stauffenberga a jeho troch sprisahancov na základe stanného práva zastrelili.

Ďalšie civilné a vojenské osoby bezpečnostné orgány zatkli a tzv. ľudový súd ich odsúdil na smrť. V bezprostrednej súvislosti s týmto atentátom prišlo o život 180 osôb. Atentát z 20. júla mal z vyše 35 plánovaných alebo nevydarených pokusov civilistov aj vojakov zabiť Hitlera najvážnejšie následky. Nemeckí komunisti a sociálni demokrati sa už od uchopenia moci nacistami usilovali organizovať odbojové hnutie, za čo boli tisíce osôb zatknutých, odvlečených do koncentračných táborov alebo zastrelených.

Ako odpoveď na postup západných spojencov Belgicku a Holandsku po vylodení v Normandii sa 16. decembra 1944 začala na Hitlerov rozkaz ardenská ofenzíva. Od vylodenia v júni postupovali spojenci nezadržateľne na východ. 3. septembra padol Brusel, o deň neskôr Antverpy, ktoré sa stali dôležitým zásobovacím prístavom spojencov. Začiatkom septembra prebiehala obranná línia Nemcov pozdĺž tzv. Západného valu a toku riek južného Holandska. Pokus spojencov, ktorí sa 17. septembra pokúsili prejsť cez Waal a Lek pri Arnheime a Nimwegene, po krvavých bojoch Nemci prekazili. 21. októbra sa americkým jednotkám podarilo obsadiť prvé veľké mesto Aachen.

Obyvateľstvo ich vítalo skôr ako osloboditeľov než nepriateľov. 23. novembra dobyli francúzske a americké jednotky Štrasburg a Metz. V tejto situácii sa nemecké velenie rozhodlo začať rozsiahlu protiofenzívu v Ardenách v presvedčení, že sa podarí zvrátiť priebeh vojny na západnom fronte, a tým aj odvrátiť hroziacu porážku Nemecka. Predovšetkým šlo o dobytie Antverp, potom mala nemecká armáda obkľúčiť spojenecké vojská v Belgicku a Holandsku a prinútiť ich, aby kapitulovali.

Nemecký postup bol na začiatku pomerne rýchly a dostal spojenecké armády do ťažkej situácie. Napriek tomu však mali dostatočnú prevahu, zatiaľ čo Nemecko muselo nasadiť rezervy z ostatných frontových úsekov. Na konci decembra bol postup nemeckých vojsk zastavený, na začiatku januára 1945 sa začala spojenecká protiofenzíva a sovietske velenie urýchlilo novú ofenzívu na východe, čo prinútilo Nemcov presunúť časť svojich síl zo západného frontu. 25. apríla 1945sa pri Torgau na Labe po prvý raz stretli vojaci Červenej armády s postupujúcimi príslušníkmi americkej armády. Spojenie týchto dvoch armád znamenalo vojenské rozdelenie Nemecka na dve časti a bezpodmienečná kapitulácia zvyškov nemeckej armády bola už len otázkou. Víťazný postup spojeneckých vojsk už celé mesiace nebolo možné zastaviť. Západní spojenci sprevádzaní bombovými útokmi britského a amerického letectva, postupovali zo západu a z juhu cez Rýn a Alpy do Nemecka, a zatiaľ čo vojaci Červenej armády prenikli do Rakúska a zaútočili na Berlín, hlavné mesto nacistickej ríše a sídlo Adolfa Hitlera. 6. marca sa americkým oddielom podarilo útokom obsadiť most na Rýne pri Remagene a tak vytvoriť prvé predmostie na pravom brehu Rýna. V nasledujúcich týždňoch odtiaľ dobyli útvary americkej armády Porúrie. Britské jednotky zatiaľ prenikali do Severonemeckej nížiny a dobyli Brémy a Lübeck. Bombami silne zničený Hamburg vyhlásil 3. mája postupujúci Briti za ,,otvorené mesto“. Francúzski vojaci dobyli koncom apríla mestá Karlsruhe, Stutgard a Ulm. Generál Dwight Eisenhower, ktorý medzitým zmenil cieľ útoku západných spojencov v Nemecku, prenechal Červenej armáde hlavné mesto Berlín, kde sa Adolf Hitler s posledným zvyškom nacistických pohlavárov zabarikádoval, a preniesol vojenský útok na juh smerom na Lipsko a Linec. Americké jednotky prichádzajúce z Talianska sa v Brenneri stretli so svojimi krajanmi, ktorí bojovali na juhu Nemecka a dobyli Würzburg a Norimberg.
 
späť späť   4  |  5  |  6  |   7  |  8    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Adolf Hitler GYM 2.9941 441 slov
Adolf Hitler 2.9626 1194 slov
Adolf Hitler SOŠ 2.9641 1499 slov
Adolf Hitler 2.9905 6410 slov
Adolf Hitler 2.9733 498 slov
Adolf Hitler 2.9493 166 slov
Adolf Hitler 2.9476 608 slov
Adolf Hitler 2.9768 168 slov
Adolf Hitler 2.9695 604 slov
Adolf Hitler 2.9228 1100 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.