Zatiaľ čo na západe sa rozpadá nemecká ,,pevnosť Holandsko“, na východe sa rúca pod tlakom prudkých útokov sovietskej armády nemecký front na Odre. 25. apríla Červená armáda obkľúčila Berlín. Sovietske jednotky už 13. apríla dobyli Viedeň a postupovali na sever smerom na Prahu. V oslobodenom Česko-Slovensku bola utvorená vláda na čele so sociálnym demokratom Zdeňkom Frierlingerom, ktorá proklamovala politiku spolupráce demokratických politických síl s komunistami (Národný front), novú zahraničnopolitickú orientáciu a vnútropolitické premeny, predovšetkým znárodnenie kľúčového priemyslu, bánk a poisťovní a rovnoprávnosť Čechov a Slovákov. Červená armáda začala 16. apríla pod vedením maršala Žukova svoju berlínsku operáciu. Sovietske jednotky postupne izolovali jednotlivé ohniská nemeckého odporu v Berlíne a jeho okolí a napokon ich celkom obkľúčili, v noci z 30. apríla na 1. mája obsadili budovu ríšskeho snemu a 2. mája nemecké skupiny v meste kapitulovali. Zatiaľ čo sovietski vojaci dobýjali hlavné mesto tretej ríše Berlín, Adolf Hitler spáchal 30. apríla 1945 v úkryte berlínskej ríšskej kancelárie samovraždu a zbavil sa tak ako ,,vodca a ríšsky kancelár Veľkonemeckej ríše“ zodpovednosti za zločiny spáchané v mene Nemecka. Spolu s ním spáchala samovraždu aj Eva Braunová, s ktorou sa deň predtým zosobášil. Vo svojej poslednej vôli ustanovil Hitler Dönitza za svojho nástupca a 1.5.1945 menoval Dönitz ako ríšský prezident vládu grófa J.L. Schwerin-Krosigka, 23.5. bol Britmi zatknutý. Bol súdený ako vojnový zločinec a 1946-1956 väznený v Spandau (Berlín). Mŕtvoly na Hitlerov rozkaz poliali benzínom a spálili 30. apríla 1945 v parku ríšskej kancelárie. O sedem dní nato Nemecko kapitulovalo.

Od konca 2.svetovej vojny sa mnohé knihy zaoberajú otázkou, ako mohol kultivovaný nemecký národ podľahnúť takému monštru, akým bol Adolf Hitler. Okrem dobovej krízy kapitalizmu a demokracie zohral svoju rolu i mýtický charakter Hitlerovej rasistickej ideológie, povyšujúcej každého Nemca na nadčloveka. Hitler bol navyše charizmatickým rečníkom, ktorý na starostlivo režírovaných zhromaždeniach privádzal Nemcov do tranzu.

Z niekoľkých dôvodov sa zdá byť zrejmé, že Hitlerova sláva pretrvá. Je považovaný za najhriešnejšieho človeka v celých dejinách, jeho sláva vydrží mnoho, mnoho storočí. Okrem toho Hitler zostane v pamäti ľudstva ako hlavný strojca druhej svetovej vojny, najväčšej vojny, akú svet zažil. Vzhľadom k nástupu jadrových zbraní je nepravdepodobné, že budúcnosť prinesie mnoho tak rozsiahlych vojen. Preto bude druhá svetová vojna i za dve alebo tri tisícky rokov pravdepodobne považovaná za hlavnú udalosť v dejinách.

Mimo toho Hitlerova sláva prežije aj preto, že celý jeho životopis je tak nezvyčajný a zaujímavý. To, že sa cudzinec bez politických skúseností, bez peňazí a politických konexií stal za necelých štrnásť rokov vodcom svetovej veľmoci, je v skutku úžasné.

A môj názor? To, čoho mal v detstve viac (v škole predsa vynikal nad všetkých žiakov) mu v dospelosti chýbalo. Psychicky nebol tiež určite v poriadku, pretože za problémy spôsobené sebou alebo niekym iným vinil tých, ktorý s tým nemali vôbec nič spoločné, za čo zbytočne trpeli Židia, Rómovia či Slovania. Záver:

Hitler mal krásne detstvo, ale zlom v jeho živote nastal keď zomrel jeho otec. Potom nasledovala horšia správa za horšou. Neprijali ho na vytúženú školu, zomrela mu matka, dokonca stratil všetky financie. Potreboval nájsť vinníka tohoto všetkého, a to bola obrovská smola Židov. Duševne narušeného Hitlera možno hnala túžba po pomste a možno vďaka tomu sa stal vodcom „Tretej ríše“. Chcel pozdvihnúť „čistú árijskú rasu“ nad všetky ostatné, no „bohužiaľ“ nebol Boh.

Rozpútal druhú svetovú vojnu a presvedčil takmer celé Nemecko, že sú nad všetkých ostatných a oni mu slepo verili. Veľkou chybou bolo, že chcel bojovať na dvoch frontoch naraz. Aj keď mal výborných generálov a ešte lepšiu taktiku, bojovať sám proti celému svetu je nemožné. Nakoniec mu nezostalo nič iné, len vziať život aj sebe.

A čo vlastne dosiahol?

- smrť 55 miliónov ľudí, z toho 4 až 6 miliónov Židov a 20 miliónov ruských vojakov
- 35 miliónov ranených
- 2 milióny nezvestných
- svet stála vojna celkovo 1 154 miliárd amerických dolárov
- škody vo výške 230 miliárd amerických dolárov