vo Viedni pamätný spis - zostručnené martinské memorandum a návrh na Privilégium o politickoprávnej organizácii slovenského Okolia v rámci Uhorska. Podľa nariadenia z konca decembra 1861 sa malo na Slovensku vyučovať čisto po slovensky na štyroch katolíckych gymnáziách a na piatich gymnáziách mala byť slovenčina spolu s nemčinou hlavnou vyučovacou rečou. Uvedené nariadenie sa však do praxe uviedlo veľmi nedôsledne. Jediným skutočne slovenským ústavom, a to i duchom sa stalo biskupské gymnázium v Banskej Bystrici. Moysesovi, ktorý bol jeho patrónom, sa podarilo vytvoriť schopný profesorský zbor zo Slovákov na čele s riaditeľom Martinom Čulenom. Akciou celonárodného významu bolo hnutie za založenie Matice slovenskej. Súčasne sa pripravovala aj slávnosť 1000-ročného jubilea príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Moyses sa obrátil na ďalších biskupov na Slovensku, no veľkú podporu nenašiel a samostatná cirkevná slávnosť sa neuskutočnila pre veľký odpor cirkevnej hierarchie. Vyvrcholením jubilejných osláv bolo 1. valné zhromaždenie Matice slovenskej 4. augusta 1863, po tom, čo panovník koncom mája potvrdil jej stanovy, ktoré mu odovzdala matičná delegácia vedená opäť Štefanom Moysesom. Na 1. valnom zhromaždení MS bol Štefan Moyses zvolený za jej prvého predsedu a stal sa jednou z najpopulárnejších osobností slovenského národného života. Štefan Moyses umrel v Tekovskom svätom Kríži - dnešnom Žiari nad Hronom a je pochovaný v biskupskej hrobke pod katolíckym kostolom. Na námestí má majestátny pomník v nadživotnej veľkosti. .