Štefan Moyses životopis

-cirkevný hodnostár, pedagóg, verejný činiteľ, kultúrny pracovník, prvý predseda Matice slovenskej

Životopis: Narodil sa vo Veselom pri Trnave v rodine roľníka. Ako 7-ročný úplne osirel, ale oňho i jeho sestru sa postarali vzdialení príbuzní, ktorí ho dali študovať. Štúdium filozofie absolvoval v Trnave, teológiu skončil v Pešti r. 1819. Potom pôsobil 2 roky ako vychovávateľ a v r. 1821 - 28 bol kaplánom na rôznych miestach Uhorska. Od r. 1828 až do r. 1830 bol slovenským kazateľom v Pešti. V tomto období spolupracoval s Jánom Kollárom a ďalšími národovcami v Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Vzdal sa bernolákovčiny a pridal sa k myšlienke slovanskej vzájomnosti i československej jazykovej jednoty. Od r. 1830 až do r. 1847 pôsobil ako profesor filozofie na kráľovskej akadémii v Záhrebe. Tu sa zapája do chorvátskeho národného hnutia, presadil prednášky v chorvátskom jazyku a podieľa sa aj na vydávaní prvých chorvátskych novín. Stáva sa dokonca aj spoluzakladateľom Matice chorvátskej. (r. 1842) a v rokoch 1847 - 48 poslancom Uhorského snemu v Bratislave a v rokoch 1848 - 50 dokonca členom prvej chorvátskej krajinskej vlády pre otázky školstva a cirkvi. Všetky tieto skúsenosti získané počas pôsobenia v Záhrebe mohol neskôr zúročiť, žiaľ v oveľa nepriaznivejšom politickom ovzduší, na Slovensku. Od r. 1851 žil krátko v Žiari nad Hronom, v duchu myšlienky slovanskej vzájomnosti podporoval na Slovensku vydávanie časopisov v bibličtine, ale najmä podľa vzoru Matice chorvátskej chcel aj na Slovensku založiť celonárodnú kultúrnu inštitúciu, no ešte neprišla tá vhodná doba. Po nastúpení za rímsko - katolíckeho biskupa do Banskej Bystrice sa veľkou mierou zaslúžil o rozvoj školstva na Slovensku. V roku 1857 založil učiteľský ústav, staral sa o rozvoj slovenských ľudových škôl i nedeľných škôl pre dospelých, pre kňazov zaviedol kurzy pedagogiky. V 60. rokoch rozvinul novú kampaň za zakladanie slovenských škôl a osobitnú pozornosť venoval vzdelávaniu žien. V tomto čase už spolupracoval s Karolom Kuzmánym, superintendentom evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania. Koncom leta 1861 sa Štefan Moyses - banskobystrický biskup pripravuje na audienciu u cisára ohľadne slovenského školstva. Začiatkom decembra 1861 sa stáva vodcom početnej slovenskej delegácie, ktorá dňa 12. decembra 1861 odovzdáva cisárovi Františkovi Jozefovi I.

vo Viedni pamätný spis - zostručnené martinské memorandum a návrh na Privilégium o politickoprávnej organizácii slovenského Okolia v rámci Uhorska. Podľa nariadenia z konca decembra 1861 sa malo na Slovensku vyučovať čisto po slovensky na štyroch katolíckych gymnáziách a na piatich gymnáziách mala byť slovenčina spolu s nemčinou hlavnou vyučovacou rečou. Uvedené nariadenie sa však do praxe uviedlo veľmi nedôsledne. Jediným skutočne slovenským ústavom, a to i duchom sa stalo biskupské gymnázium v Banskej Bystrici. Moysesovi, ktorý bol jeho patrónom, sa podarilo vytvoriť schopný profesorský zbor zo Slovákov na čele s riaditeľom Martinom Čulenom. Akciou celonárodného významu bolo hnutie za založenie Matice slovenskej. Súčasne sa pripravovala aj slávnosť 1000-ročného jubilea príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Moyses sa obrátil na ďalších biskupov na Slovensku, no veľkú podporu nenašiel a samostatná cirkevná slávnosť sa neuskutočnila pre veľký odpor cirkevnej hierarchie. Vyvrcholením jubilejných osláv bolo 1. valné zhromaždenie Matice slovenskej 4. augusta 1863, po tom, čo panovník koncom mája potvrdil jej stanovy, ktoré mu odovzdala matičná delegácia vedená opäť Štefanom Moysesom. Na 1. valnom zhromaždení MS bol Štefan Moyses zvolený za jej prvého predsedu a stal sa jednou z najpopulárnejších osobností slovenského národného života. Štefan Moyses umrel v Tekovskom svätom Kríži - dnešnom Žiari nad Hronom a je pochovaný v biskupskej hrobke pod katolíckym kostolom. Na námestí má majestátny pomník v nadživotnej veľkosti. .