-cirkevný hodnostár, pedagóg, verejný činiteľ, kultúrny pracovník, prvý predseda Matice slovenskej

Životopis: Narodil sa vo Veselom pri Trnave v rodine roľníka. Ako 7-ročný úplne osirel, ale oňho i jeho sestru sa postarali vzdialení príbuzní, ktorí ho dali študovať. Štúdium filozofie absolvoval v Trnave, teológiu skončil v Pešti r. 1819. Potom pôsobil 2 roky ako vychovávateľ a v r. 1821 - 28 bol kaplánom na rôznych miestach Uhorska. Od r. 1828 až do r. 1830 bol slovenským kazateľom v Pešti. V tomto období spolupracoval s Jánom Kollárom a ďalšími národovcami v Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Vzdal sa bernolákovčiny a pridal sa k myšlienke slovanskej vzájomnosti i československej jazykovej jednoty. Od r. 1830 až do r. 1847 pôsobil ako profesor filozofie na kráľovskej akadémii v Záhrebe. Tu sa zapája do chorvátskeho národného hnutia, presadil prednášky v chorvátskom jazyku a podieľa sa aj na vydávaní prvých chorvátskych novín. Stáva sa dokonca aj spoluzakladateľom Matice chorvátskej. (r. 1842) a v rokoch 1847 - 48 poslancom Uhorského snemu v Bratislave a v rokoch 1848 - 50 dokonca členom prvej chorvátskej krajinskej vlády pre otázky školstva a cirkvi. Všetky tieto skúsenosti získané počas pôsobenia v Záhrebe mohol neskôr zúročiť, žiaľ v oveľa nepriaznivejšom politickom ovzduší, na Slovensku. Od r. 1851 žil krátko v Žiari nad Hronom, v duchu myšlienky slovanskej vzájomnosti podporoval na Slovensku vydávanie časopisov v bibličtine, ale najmä podľa vzoru Matice chorvátskej chcel aj na Slovensku založiť celonárodnú kultúrnu inštitúciu, no ešte neprišla tá vhodná doba. Po nastúpení za rímsko - katolíckeho biskupa do Banskej Bystrice sa veľkou mierou zaslúžil o rozvoj školstva na Slovensku. V roku 1857 založil učiteľský ústav, staral sa o rozvoj slovenských ľudových škôl i nedeľných škôl pre dospelých, pre kňazov zaviedol kurzy pedagogiky. V 60. rokoch rozvinul novú kampaň za zakladanie slovenských škôl a osobitnú pozornosť venoval vzdelávaniu žien. V tomto čase už spolupracoval s Karolom Kuzmánym, superintendentom evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania. Koncom leta 1861 sa Štefan Moyses - banskobystrický biskup pripravuje na audienciu u cisára ohľadne slovenského školstva. Začiatkom decembra 1861 sa stáva vodcom početnej slovenskej delegácie, ktorá dňa 12. decembra 1861 odovzdáva cisárovi Františkovi Jozefovi I.