Obsah

Romantizmus ....................................................3
Život autora .....................................................4
Tvorba autora ..................................................5
Obsah diela ......................................................6
Charakteristika postáv ....................................7
Konflikty .........................................................9
Ideový rozbor ..................................................11
Štýl a kompozícia ...........................................11
Vlastný názor ..................................................12
Bibliografia a zoznam citovanej literatúry ......13

Romantizmus

O slovenskom romantizme sa dá povedať, že v porovnaní s ostatným európskym romantizmom prichádza oneskorene. V jeho programe bolo veľa z toho, čím sa prezentoval aj klasicizmus. Vo svojich počiatkoch sa opieral o klasicistickú poetiku, no nemohol odolať tlaku európskeho romantizmu a moderným filozofickým a myšlienkovým prúdom. K jeho plnšiemu rozvoju dochádza po uzákonení spisovnej slovenčiny, k čomu prispeli aj väčšie publikačné možnosti v almanachu Nitra, v Slovenských národných novinách a Orle tatranskom. V literatúre národného obrodenia, v romantizme, bola najbohatšie zastúpená poézia. Jej reakcie na spoločenské udalosti boli vždy kritické, básne mali mobilizačný charakter a v autorovom podaní obsahovali výrazný znak básnického subjektu. Slovenský romantizmus sa začlenil do prúdu národných literárnych romantizmov v Európe ako ich variant, no zároveň ako osobitný proces, ktorý sa realizoval povýšením ľudovej reči na spisovný jazyk a aktualizáciou ľudovej poézie. Básnici v tvorbe používali bohatú symboliku slovenských hôr a riek (Tatry, Váh, Dunaj, Hron, Nitra, Devín), čím vlastne vymedzovali územie Slovenska. To malo ďalekosiahly význam pre posilňovanie a upevňovanie národného povedomia. V poézii sa na prvé miesto dostáva lyrika, veršované ľudové povesti, balady, v próze historické námety a cestopisná próza. K najvýznamnejším predstaviteľom romantickej generácie okrem Ľudovíta Štúra patria Jozef Miloslav Hurban, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Janko Kráľ, Ján Francisci, Ján Kalinčiak, Mikuláš Dohnány, Pavol Dobšinský, Ján Čajak, Samo Vozár, Samo Bohdan Hroboň a ďalší. Každý z nich vydal svedectvo o dobe, v ktorej žil.

Život Jozefa Miloslava Hurbana

* 19.3.1817 Beckov
21.2.1888 Hlboké

Jozef Miloslav Hurban (pseud. Slavomil František Kořenatý, Ľudovít Pavlovič, Miloslav z Bohuslavíc, Mikuláš Selovský) bol ideológom a organizátorom slovenského národného hnutia, básnikom, spisovateľom, vydavateľom a redaktorom, historikom, evanjelickým farárom a superintendentom. Otec Pavol Hurban bol ev. farárom, matka Anna, rod. Vorosová. Za manželku mal Annu, rod. Jurkovičovú, mali 4 dcéry a 5 synov, z nich najznámejší bol Svetozár Hurban Vajanský.

Základné vzdelanie získal u otca. V rokoch 1826-30 študoval na mestskej škole v Trenčíne, v štúdiu pokračoval v rokoch 1830-40 na Ev. lýceu v Bratislave a v roku 1840 bol vysvätený za kňaza. Od polovice roku 1835 sa pod osobným vplyvom Ľudovíta Štúra začlenil do národnobuditeľskej, literárnej a kultúrno-organizačnej činnosti bratislavskej slovenskej mládeže. Na stretnutí štúrovskej mládeže 24. 4. 1836 na Devíne prijal slovanské meno Miloslav. V rokoch 1837-40 bol členom a popredným aktivistom tajného národnodemokratického spolku Vzájomnosť. Počas štúdia na Evanjelickom lýceu v Bratislave patril k najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovanskej. V tom čase sa vyhranil jeho zmysel pre reálne vnímanie a posudzovanie vývoja spoločnosti, jej hospodárskych, sociálnych a kultúrnych problémov a potrieb, ktoré sa stávajú aj hlavným katalyzátorom jeho koncepcie slovenskej a slovanskej otázky. Jeho básnické prvotiny zo študentských rokov publikované sčasti v Hronke a v pražských Kvetoch odrážajú národné a slovanské povedomie, ale aj ostrú iróniu proti prospechárstvu, odrodilstvu a konzervativizmu. V rokoch 1840-43 bol evanjelickým kaplánom v Brezovej pod Bradlom, od roku 1843 farárom v Hlbokom. V tom istom roku organizoval nedeľné školy, zakladal svojpomocné pokladnice, spolky miernosti.

V roku 1843 bol so Štúrom a Hodžom jedným z kodifikátorov spisovnej slovenčiny. Bol spoluzakladateľom spolku Tatrín (1844). Bol jedným z vodcov revolúcie 1848-49 a predsedom Slovenskej národnej rady, autorom básne Bije zvon slobody, revolučného ohlasu Bratia Slováci!; bol osnovateľom Nitrianskych žiadostí a Mikulášskych Žiadostí slovenského národa. Po potlačení revolúcie vystupoval najmä na obranu Evanjelickej cirkvi pred pomaďarčovaním. V roku 1860 obhájil doktorát z filozofie (PhDr.) a získal aj čestný doktorát teológie (ThDr. h. c.). Bol spoluorganizátorom Memorandového zhromaždenia v Martine v júni 1861, spolutvorcom Memoranda slovenského národa, zakladajúcim členom a funkcionárom Matice slovenskej (1863-1875). Roku 1866 sa stal superintendentom slovenskej evanjelickej patentálnej cirkvi Ostro vystúpil proti maďarizačnému národnostnému zákonu z roku 1868, hlavne článkami Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny, za ktorý bol aj väznený.Tvorba Jozefa Miloslava Hurbana

Bol stúpencom idey slovanskej vzájomnosti Jána Kollára; prednášky, básne i prózu písal v bibličtine, tradičnej spisovnej češtine. Svojou publicistickou a literárnou tvorbou obhajoval práva Slovákov proti maďarizácii.

V roku 1839 podnikol cestu do českých krajín, ktorú literárne spracoval v národnej a slovansky angažovanej reportáži Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách (1841). Ako prvý použil spisovnú slovenčinu vo svojom almanachu Nitra - Dar drahím krajanom slovenskím obetuvaní (1844). Skúsenosti z činnosti pre ľudí uverejnil v roku 1846 v práci Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných. V tom istom roku vydával prvý slovenský literárnovedný časopis Slovenské pohľady na vedy, umenie a literatúru .

Jeho literárne dielo tvoria básne (Piesne nateraz...), prózy s historickou tematikou, postrehy o dobovom slovenskom živote, nedokončený Životopis Ľudovíta Štúra (1881-1884), ktorý vychádzal v Slovenských pohľadoch a Rozpomienky na revolučné roky 1848-49. V období slovenského literárneho romantizmu sa o rozvoj literárnej vedy výrazne pričinil J. M. Hurban rozsiahlou literárnohistorickou štúdiou Slovensko a jeho život literárny, ktorá vychádzala na pokračovanie v Slovenských pohľadoch (1846, 1851-52) a literárnokritickými prácami, napr. Obozrenie novejších literatúr slovenských. Zaujímavé sú jeho príspevky, Prítomnosť a obrazy zo života tatranského (1844) a Prechádzka po považskom svete (1844), ktoré patria do žánru cestopisnej prózy. V rokoch 1863-75 vydával ďalší slovenský časopis Cirkevné listy.
Medzi jeho, už spomínané, postrehy o dobovom živote patria satiry Korytnické poháriky, Slovenskí žiaci a Od Silvestra do Troch kráľov).

Medzi prózy s historickou tematikou sa radia napríklad Svadba krále velkomoravského, Svätoplukovci aneb pád říše Velkomoravské, román Gottšalk a historická povesť Olejkár.

V románe Gottšalk autor odsudzuje nemecké pokresťančovanie Slovanov. Slovanské knieža Gočalko opúšťa svoju pohanskú rodinu a ožení sa s dánskou kresťanskou princeznou. Pod ponemčeným menom Gottšalk šíri kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi a tým vydáva slovanské kmene Nemcom. Nakoniec ho zabijú jeho vlastný krajania. Autor odhaľuje stránky kresťanstva a pohanstva. Pri kresťanstve vyzdvihuje humanistický základ ale odcudzuje metódy akými sa šírilo. V pohanstve si cenní voľnosť, demokratizmus.

Dej historickej povesti Olejkár sa odohráva v Trenčíne a jeho okolí za čias Matúša Čáka Trenčianskeho. Začína sa v búrlivej a tajuplnej noci roku 1299. K trenčianskemu zlatníkovi prichádza tajomná postava olejkára Hrabovca. Olejkár sa zo žiarlivosti a malichernosti dá dokopy so zlatníkom, ktorému pripravuje jedy na odstránenie Matúša Čáka Trenčianskeho a jeho prívržencov. Ale ich úmysly odhalí Vít, ktorý chce pred ich pomstou utiecť s milovanou Ľudmilou do Čiech. vtedy sa odhaľujú osudy a tajomstvá jednotlivých postáv. Hrabovec spoznáva svoj omyl, na súde sa kajúcne priznáva a odhalí svoju minulosť. Kedysi ľúbil zlatníkovu sestru a mal s ňou aj syna, ale jeho bohatá zemianska rodina so svadbou nesúhlasila. Zlatníkova sestra spáchala samovraždu. Venoval sa liečiteľstvu. Syna dal do výchovy chudobnej žene. Neskôr sa oženil s bohatou Miladou a mali dcéru Ľudmilu. Keď Vít dospel zobral si ho za pomocníka. Vít sa zaľúbil do Ľudmily a v závere prichádzajú na to, že sú súrodenci. Zlatníka odsúdili na smrť, Hrabovec bol omilostený. Vít vstúpil do Matúšových služieb, Ľudmila s jej mamou sa uchýlila do kláštora.Od Silvestra do Troch kráľov

Obsah diela

Dej sa odohráva v čase od Silvestra do Troch kráľov v roku 1847 v malej dedinke. Hlavnými postavami sú občania Bruchoslavíc - starý mládenec Ďorď Šúplata, jeho slúžka Ilona, vdova Hovorková a jej vnučka Ľudmilka, bohatý advokát Brožek a jeho priateľ Jaroslav Milenský, vdova Hurdálková.

Ďorď Šúplata, bohatý zeman, starý mládenec sa chce ženiť, túži po Ľudmile Hovorkovej, krásnom mladom dievčati. Je silvestrovský večer a Ďorďa v prípravách na pytačky vyruší slúžka Ilona. Chváli sa žrebom, ktorý kúpila od žida Renzefa za 6 zlatých v striebre. Ďorď sa jej vysmieva a nadáva, že zbytočne vyhadzuje peniaze, lebo jej žreb určite nevyhrá dvesto tisíc. Ilona mu ho chce odpredať, aby nemala škodu. Ďorď odmietne a odchádza do Hovorkov. O Ľudmilinu ruku sa uchádza aj slovenský spisovateľ Jaroslav Milenský. Aj on sa chystá na Silvestra na pytačky do Hovorkov. Keď už odchádza z domu, navštívi ho priateľ Brožek. Rozprávajú sa o národných veciach, kde sa ich názory rozchádzajú. Pred odchodom Brožek Milenského ešte upozorní, že má konkurenta u Ľudmilky.

Ďorď Šúplata príde na pytačky skôr ako Milenský. Vdova Hovorková sa potešila, pretože ho už mala dávnejšie vyhliadnutého za manžela pre svoju vnučku. Po chvíli prišiel aj Milenský a vtedy sa zase potešila Ľudmila, lebo ona ľúbi Milenského nie Šúplatu.

Brožek ako správny Bruchoslavičan vedel, že vdova Hovorková neustúpi od ženícha Šúplatu, ak tomu trochu nepomôže. Navštívil vdovu Hurdálkovú, ktorej je obľúbencom, a spomenie pred ňou, že vdova Hovorková má veľké dlhy, čo bolo klamstvo. Tá hneď navštívila Šúplatu, aby ho zachránila pred nerovným manželstvom a pritiahla ho k svojej vnučke. Dobre poznala jeho úmysly dostať bohatú nevestu.

Nešťastná Ilona predá svoj žreb bohatému advokátovi Brožkovi. On ho neskôr daruje svojmu chudobnému priateľovi Milenskému na veno. Keď bol Ďorď na pytačkách druhýkrát, dozvedel sa, že lós číslo 1847, ktorý mu ponúkala Ilona, vyhráva dvestotisíc. Hneď bežal domov a začal sa Ilone líškať, nevedel, že ona ho už nevlastní. Bez rozmýšľania ju požiadal o ruku a hneď vystrojili svadbu. Po svadbe chcel, aby mu Ilona doniesla jej žreb, aby už mohol vybrať "jeho výhru". Namiesto lósu dostal pätnásť zlatých a odpoveď, že ho už predala. Ďorď sa nazlostil, chytil palicu a zbil Ilonu. Od tých čias ju bíjaval každý deň, za to, "čo mu urobila".

Nešťastná vdova Hovorková sa potom vrhne na druhého boháča, Brožka. Brožkovi sa Ľudmila páči, ale vedel, že ju miluje jeho priateľ Milenský. Bohatá vdova Hovorková nakoniec dovolí svojej vnučke Ľudmile vydať sa za slovenského spisovateľa Milenského len vtedy, keď všetci budú vedieť ako sa Šúplata znemožnil. A tiež preto, lebo Milenský dostal dvestotisíc zlatých a teraz je už aj on bohatý, a dokáže sa o Ľudmilku postarať. Od tých čias si žijú manželia Milenskí spokojne, bez biedy, a v šťastí. Šúplata sa musí uspokojiť so svojou chudobnou ženou Ilonou, svojou bývalou slúžkou.Charakteristika postáv

Bruchoslavičania

Bruchoslavičania sú vychýrení klebetníci. Autor o nich hovorí (1) "...lebo tí majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb." Okrem toho, že radi klebetili, boli mamonármi. Ľudí neposudzovali podľa vzdelania, ale podľa pôvodu a bohatstva. Preto vzdelaný slovenský spisovateľ Milenský bol pre nich nikým , avšak neokrôchaný, ale bohatý Šúplata to už bol niekto.

Ďorď Šúplata

Bol bohatým zemanom, slovenským kapitalistom, starým mládencom a veľmi sa túžil oženiť. (2) "V tomto teda okamihu, v ktorom mu čas toho päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína, rozmýšľa usilovne o tom, ako by už predsa raz mohol zlomiť tie reťaze mládeneckej slobody.". Všetky vydajachtivé slečny ho mali vo svojom zozname. Nevedno, prečo sa doteraz ešte neoženil. (3) „Tisíce má, dom má, všetko má – milý pán boh vie, čo je to, že sa len oženiť nemôže.“ Veľmi sa mu páči Ľudmila Hovorková, tú by si z lásky zobral aj bez vena, hoci predtým mu bolo 5000 málo (4) „ Ale... – na kieho čerta sú mi tie peniaze, keď ich nemám užiť! Nuž čo priam Ľudmilôčka moja nič nedostane, veď si ju ja vyživím, ach...“.“...Tu to najlepšie vidíme, čo môže láska vykonať. Ona by skoro aj z bruchoslavického žgrláňa spravila slobodomyseľného človeka!“ . Jeho túžba po peniazoch je však veľmi veľká a nakoniec od sobáša s Ľudmilou vycúva a beží k Ilone o ktorej si stále myslí že vlastní žreb za 200 000. Z mamony sa s ňou ožení. Bol skôr škaredý ako pekný, ale sám bol so svojím výzorom spokojný. (5) "V tomto puknutom zrkadle vidieť krivý nos a nadrapené oko...Vlasy sa mu na hlave trochu pobelievajú, ale čo sa ktorý len trochu väčšmi, zabelie hneď ho pán Šúplata čímsi potiera...Zuby má pekné, čierne ako havran." Myslí si, že je vtipným spoločníkom, no opak je pravdou. (6) "...a páni Bruchoslavičania, čo dolu Váhom išli, znali ho tiež dobre a vyhýbali mu na ulici jeden pred druhým.“ Nie je šetrný, skôr lakomý s cieľom nahromadiť čo najväčší majetok.(7) "Cez prostriedok beží hrubá čiara, a to je rozpuklina skla...Jeho rámiky a malý fioček boli z hrubého papieru pooblepované pekným, kvietkovaným papierom."(opis nábytku).

Ilona, vydatá Šúplatová

Staršia, obyčajná, krívajúca slúžka a zároveň aj kuchárka u bohatého Šúplatu. Bola veľmi šetrná, verná a spravodlivá a aj keď nebola dobrou kuchárkou kvôli jej šanovlivosti a úspornosti, bol Šúplata s ňou spokojný. Bola naivná až sprostučká, preto nepochopila, že žreb, ktorý jej predal prefíkaný žid za jej usporené peniaze, nemusí vyhrať. Bola zaslepená vidinou veľkého bohatstva. (8) "...nedala som päť, ale šesť zlatých v striebre za tento papierik; ale to si veru vyprosím, aby mi ho daromným papierom menovali! A dvestotisíc zlatých, ktoré zaň dnes - zajtra dostanem?...veď mne ten strapatý žid Renzef s istotou povedal, že akási banka vo Viedni bude túto ceduľu...skoro vyplácať...A to je žid statočný!"

Jaroslav Milenský

Je zapáleným slovenským vlastencom, spisovateľom. Nemá väčšie finančné prostriedky, preto nie je v Bruchoslaviciach veľmi obľúbený. Má tam jediného priateľa Brožka, (9) „... sedí náš spisovateľ so svojím dobrým a hádam jediným priateľom v Bruchoslaviciach, s mladým advokátom Brožkom,“ ktorého neskôr podozrieva zo zrady a veľmi žiarli keď Brožek začne žartovať s vdovou Hovorkovou a Ľudmilou, aby jej znechutil Šúplatu. Nevie, že jeho priateľ mu za veno podaroval vyhrávajúci žreb a snaží sa získať Ľudmilinu starú mamu na jeho stranu, nie na svoju. Je inteligentný, slušný, vzdelaný a sčítaný. (10) " Jaroslav sa poklonic slušne, ale nie veľmi podlízavo.“ (11)“... náš Milenský mal dve čisté, pekné chyže so skromným, ale vkusným náradím. V prvej stála jeho pekná knižnica, jeden pisársky stolík a pri ňom pulpit, všetko knihami a papiermi pozakladané“.

Brožek

Je bohatý, mladý a pekný advokát, optimista a obetavý kamarát Milenského už od školských čias, (12) „...ktorý s Milenským rástol, do škôl chodieval, vzdelával sa, aj cestúval, boli si obaja veľmi dobre jeden na druhého privykli“, čo dosvedčuje aj skutočnosť, že daroval Milenskému žreb na 200 000, aby mu umožnil zobrať si Ľudmilu. Nebol zaslepený peniazmi, a hoci ich mal dosť, nebol lakomý a namyslený ako Šúplata (13) „O našom Brožkovi, ktorého sme aj my už trochu poznali, vedela dobre aj Ilona ako o všeobecne vychvaľovanom dobrodincovi chudobných ľudí. Brožek, ako syn bohatého otca, kde čo dobré urobiť mohol, neľutoval nikdy peňazí. Opatrní skupáni ho len "daromným rozsievačom peňazí “ menovali." Na vlastenectvo sa pozerá s rozumom a realisticky.

vdova Hovorková

Je to klebetná, vypočítavá mamonárka, kapitalistka matrónka, meštianka pomstychtivá Bruchoslavičanka, zlomyseľná, bohatá vdova, ktorá chce zabezpečiť svoju vnučku vydajom za starého, lakomého, neokrôchaného skupáňa Šúplatu. Miluje klebety - pred Šúplatom poohovára Hurdálkovú. Keď Šúplata sa nečakane ožení so slúžkou Ilonou, bola veľmi rada, že namiesto víťazného žrebu dostal iba šmatlavú Ilonu. Zo zlosti súhlasí aj so ženíchom Milenským, ktorý nečakane zbohatne.

Ľudmila Hovorková

Celý dej sa točí okolo Ľudmily, ale nevieme o nej veľa. Autor jej výzor opísal slovami: (14) "Keď dnu vošla ... akoby bol anjel zletel dolu na zem z vysokého neba. Nôžky mala, ale sa nimi zeme nedotýkala, oči mala, ale si do nich pozrieť nedala...rúčky mala ako valčeky, hrdlo ako alabaster a líčka - a zúbky lež ako hovorím opísať sa to nedá..." Od ostatných Bruchoslavičanov sa odlišovala najmä tým, že skôr ako peniaze a majetok si ctila národ, vzdelanosť, knihy (15) "Brožek o Ľudmile vedel, že je jediné dievča v celých Bruchoslaviciach oddané svojmu národu." (16) "K tomu bola aj takej povahy, že k bohatstvu nemala veľkej náklonnosti." Ľudmila mala rada svoju starú mamu, bola tiež poslušná a vážila si čo pre ňu iní robia (17) “ Ľudmila sa pritúlila k Hovorkovej, bozkávala jej ruky a vravela jej s detinskou dôverou: - Ach oni sú dobrá, babka moja, oni chcú, aby som šťastná bola, ak len chcú, nech len chcú, ja im budem vďačná za to do smrti,“ ale vedela si obhájiť svoju lásku k Milenskému, odmietla nielen Šúplatu, ale aj Brožka.

vdova Hurdálková

Bola najznámejšou klebetnicou v Bruchoslaviciach. Hurdálkovci mali krčmu, kde sa dozvedela všetko o každom. (18) "...Najradšej sa dozvedala na cudzie dlhy...Nemala inej roboty ako dozvedať sa a zas klebetiť o tom... Bola vo veľkej vážnosti u klebetných Bruchoslavičaniek. ...Veď to Hurdálková povedala." Mala prehľad o všetkých financiách v meste. Brožek si ju vybral ako informátorku o „dlhoch“ vdovy Hovorkovej.Konflikty

(Pod postavami vlastnosť, chyby spoločnosti, ktoré sú kritizované, zosmiešňované)

1. Medziľudské (medzi jednotlivými postavami)

Milenský – Šúplata

Pýcha a nevzdelanosť
- Šúplata nevzdelaný, ale bohatý, ktorý myslí len na vlastný prospech. Milenský vzdelaný spisovateľ, ktorý myslí aj na blaho svojho národa a jeho hospodársku prosperitu.
- Súperenie o ženu medzi Šúplatom - starým, škaredým, lakomým, nevzdelaným, ale bohatým a Milenským – milým, pekným, vzdelaným, ale chudobným slovenským spisovateľom, do ktorého je Ľudmila zaľúbená, no vdova Hovorková fandí Šúplatovi, ktorý by sa o Ľudmilu postaral.

Šúplata Ďorď – Ilona

Rozdiely medzi spoločenskými vrstvami
- Klasický konflikt medzi spoločenskými vrstvami. Vzťah medzi bohatým Šúplatom a chudobnou Ilonou sa rázne mení po Iloninom „zbohatnutí“.

Šúplata Ďorď – vdova Hovorková, Ľudmila

Falošnosť, pretvárka
- Šúplata sa snaží vyzerať nielen pred vdovou Hovorkovou, ale aj pred Ľudmilou čo najlepšie, len aby Ľudmilu a peniaze získal (19) „Hore sa teda, Ďorde, hore sa, len okolo starej zakrúť! A táto sa mi pozdáva, ebugatta, len toť nedávno sa mi pekne na ulici prihovárala!“ Nedarí sa mu to a vždy v ich prítomnosti je veľmi nervózny, dokonca omdlieva (20) „Ja ich, frajle, ja ich – frajle meine, ja ich, - no to bolo do porazenia; chudák, nemohol nijako vyriecť, čo chcel. V tom okamihu by bol polovicu svojich veksľov tomu dal, kto by mu bol pomohol vykotkodákať to osudné slovo „milujem“, alebo „ľúbim“, alebo „rád mám“, alebo už čo také, čím sa obyčajne láska vyjavuje. ...Razom ani sama Ľudmila nevedela, čo sa stalo, len keď už Šúplata ležal vystretý na stolici, celý v smrteľných mdlobách“. Napriek tomu vdova Hovorková jeho nešikovnosť a neohrabanosť pred Ľudmilou obhajovala, len aby ho za zaťa dostala.

Ilona – Renzef

Dôverčivosť, naivnosť, hlúposť
- Hlúpa dôverčivá Ilona si kúpila žreb od prefíkaného žida Renzefa, ktorý tvrdil, že jej žreb určite vyhrá. Ilona z túžby po veľkých peniazoch žreb kúpila za svoje ťažko zarobené úspory.

Hurdálková - Hovorková

Klebetníctvo
- Boj o zaťa Šúplatu. Hurdálková chce odhovoriť Šúplatu od ženby s Ľudmilou. Tvrdí mu, že Hovorková má veľa dlhov a bohatstvo len predstiera. Keď sa s Ľudmilou ožení, bude ich musieť vyplatiť on. Šúplata sa hnevá na Hovorkovú a povie jej o dlhoch a o svojej informátorke dôveryhodnej Hurdálkovej. Hovorková zase pred ním ohovorí celú rodinu Hurdálkovej (21) „To je sakramentská baba, má jazyk ako parom ostrý!“

Hovorková – Milenský

Milenský sa jej priplietol do cesty. Je prekážkou v sobáši Ľudmily a Šúplatu. Snaží sa ho separovať od Ľudmily (22) „Teraz teda Hovorková nemala nič inšie na mysli, ako by Šúplatu samého nechala s Ľudmilou.“

Milenský – Brožek

Žiarlivosť
- Brožek chce ukázať neokrôchanosť Šúplatu a znechutiť ho pred Hovorkovou, a tak začne žartovať s vdovou Hovorkovou a Ľudmilou. Milenský nepochopí úmysly a spôsoby nahováračiek svojho priateľa a strašne naňho žiarli. Pokladá ho za zradcu.
- Tiež sa celkom nezhodnú vo veciach národnostných (23) A náš slovenský život najväčšmi zato kríva, že ho doteraz skoro len sami teológovia opatrovali...(Milenský) (19) ...ja myslím naopak, že už aká je, taká tá naša národnosť, ale predsa len teológom má čo za svoj život poďakovať!...(Brožek) (20) A ja to smelo opakujem, že pokým Slováci nedostanú na čelo sociálneho génia, do toho času budú vždy vo svojej národnosti len nedochôdčence!...(Milenský)

Vdova Hovorková – Ľudmila

Rebríčky hodnôt
- Vdova chce vydať svoju vnučku za starého boháča, po smrti ktorého zdedí peniaze a bude žiť v bohatstve, ako to ona kedysi urobila. Ľudmila však takýto sobáš odmieta a chce sa vydať z lásky za Milenského, aj keď bude žiť v biede.

2. Spoločenské (konflikt postavy so spoločnosťou)

Milenský - Bruchoslavičania

Mamona
- V Bruchoslaviciach sa ľudia hodnotili, cenili podľa pôvodu a majetku. Ak bohatý bol vzdelaný, tak sa správali k nemu úctivo (Brožek). Ak chudobný bol vzdelaný a k tomu slovenský spisovateľ, bol obyčajným človekom bez ceny. Vyššie sa hodnotili peniaze ako človek sám.

3. Osobné (konflikt sám so sebou)

Šúplata
- Má dilemu, nevie sa rozhodnúť medzi Ľudmilou a peniazmi. Šúplata si chce zobrať Ľudmilu za ženu aj bez peňazí, ale keď sa dozvie, že žreb 1847 vyhráva, rýchlo sa ožení s Ilonou. Vyhrá uňho láska k peniazom nad láskou k žene.

Milenský
- Je tu podobný problém ako u Šúplatu, no Milenský sa rozhoduje medzi Ľudmilou a národom. Je zaľúbený do Ľudmily, no keď prestáva dúfať, že ju dostane za ženu, rozhodne sa všetky sily venovať národu, pretože doteraz ich delil. (21) "Posvätím sa teda celkom tebe, národ môj."

Ľudmila
- Ľudmila má rada svoju babku, no ľúbi Milenského, ktorého babka a celé obyvateľstvo Bruchoslavíc nemá veľmi rado. Vzoprie sa babke a nútenému sobášu, napriek tomu, že doteraz svoju babku vždy poslúchala. Víťazí u nej láska k Milenskému.Ideový rozbor

V tomto diele autor rozoberá vtedajšie dobové, nie len národné problémy (niektoré sú spomenuté v časti Konflikty), na obyvateľoch Bruchoslavíc. Kritizuje meštiactvo a odporcov slovenskej idei. Chce aby ľudia robili viac pre prospech svojho národa a nielen sa starali sami o seba. Taktiež hovorí, že Slováci potrebujú vlastný jazyk a na čelo sociálneho génia a nie iba teológa, pretože dovtedy budú vo svojej národnosti iba nedonosenci.

Štýl a kompozícia

Toto dielo môže byť poviedka alebo novela, všetko závisí od toho ako ho vnímame. Ja osobne sa prikláňam k novele - epický žáner stredného rozsahu. Pre novelu sú charakteristické znaky: málo postáv, vyrozpráva iba jednu udalosť a dej odráža každodenný život. Leitmotív a zvrat patria k najpodstatnejším požiadavkám novely. Kniha má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie (prívrženci poviedky tvrdia, že dej môžeme rozdeliť na dva hlavné motívy – kritika spoločnosti, láska). Má 10 kapitol. Dej kulminuje, vrcholí v predposlednej 9. kapitole. Opisné zložky sú potlačené. V stavbe často používa priamu reč postáv, polopriamu reč (Šúplatove myšlienky o Ľudmile) a nevlastnú priamu reč (reč postavy je včlenená do pásma rozprávača). Celý dej sa sústreďuje na istú, udalosť, ktorú uzatvára zvláštny, náhly zvrat na konci. Autor je dobrým, vtipným rozprávačom. Jeho prejav pripomína kazateľský štýl. V tejto satirickej novele používa situačnú komiku (veľký zvrat v krátkom časovom období). Jazyk je bohatý na jazykové prostriedky, autor používa rôzne skomoleniny z nemčiny, latinčiny, maďarčiny, francúzštiny.

Štylistické prostriedky

Dialektizmy: skučko (lakomec), odcokať (odohnať)
Epitetá: líca časom poorané
Metafory: päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína
Prirovnanie: zuby má pekné čierne ako havran, škaredý ako noc, skákal ako cap, na zálety ako krahulec zo svojho hniezda vyletieť
Zdrobneniny: frajlička, Ilonôčka
Personifikácia: slnko sa smialo
Archaizmy (skomoleniny): veksľa, lutria, kasíno, kaput, šlumpa, zacietať, burnusy, neslačíme
Cudzie slová: ebugatta, ad animam, fraile meine, geist, rathaus, ecce aká to novitas, solem
Autorské komentáre: "Tak je páni moji a panie moje, prosím za odpustenie. Ja som veru myslel, že som v bruchoslavickom kasíne..."
Citoslovcia: ach, hm, eh, hehehe

Vlastný názor

Toto dielo určite nepatrí medzi najlepšie a najvtipnejšie, aké som kedy čítal. Napriek tomu ma autor ma zaujal nielen humorom, vtipom, satirou, ale aj jazykovým štýlom, ktorý použil. Napríklad opis Šúplatu: (21) "Pán Šúplata sedel pred zrkadlom, a my, aby sme sami nemuseli opisovať nášho Ďorďa, postavíme len to zrkadlo pred láskavé čitateľstvo, aby ho samo vidieť mohlo. Ale zrkadlo musíme opísať. ". A naopak, nepáčili sa mi dlhé, občas podľa mňa zbytočné dialógy a výber slov, aj keď zapadal do vtedajšej aktuálnej doby. Autor použil mnoho archaizmov a cudzích slov (skomolenín), ktorým sa dnes dá ťažko rozumieť a rušia môj celkový dojem z diela. Myslím si, že túto novelu písal so zámerom vtipne a zrozumiteľne skritizovať spoločnosť, ktorá si mala po prečítaní uvedomiť svoje chyby, čo bolo dosť naivné, no môžeme im (Hurbanovi, Štúrovi...) ďakovať za ich snahu. Ich knihy nemali okamžitý účinok, no ten dlhodobý je naozaj fantastický. Máme vlastný štát, jazyk, zachránili nás pred pomaďarčením. Obdivujem spôsob ako vykreslil vtedajšiu mamonársku a klebetnícku dobu - s ľahkosťou a veľmi vtipne. Tak, ako v ostatných novelách, aj v tejto sa mi páčil náhly zvrat na konci a tiež šťastný koniec. Dobro vyhralo a zlí boli potrestaní.

Citáty

(1) Hurban, Jozef M.: Od Silvestra do Troch kráľov; Bratislava, TATRAN 1975, s.177.
(2) Tamže, s.129.
(3) Tamže, s.129.
(4) Tamže, s.172.
(5) Tamže, s.130.
(6) Tamže, s.128.
(7) Tamže, s.129.
(8) Tamže, s.134.
(9) Tamže, s.136.
(10) Tamže, s.136.
(11) Tamže, s.148.
(12) Tamže, s.136.
(13) Tamže, s.163.
(14) Tamže, s.145.
(15) Tamže, s.177.
(16) Tamže, s.143.
(17) Tamže, s.156.
(18) Tamže, s.168.
(19) Tamže, s.131.
(20) Tamže, s.151.
(21) Tamže, s.144.
(22) Tamže, s.150.
(23) Tamže, s.141.
(24) Tamže, s.195.
(25) Tamže, s.129.
(26) Tamže, s.130.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Jozef Miloslav Hurban: Od Silvestra do Troch kráľov