Realizmus v slovenskej literatúre (1880-1918)

Formovanie literárneho realizmu a jeho indivuálnych štýlových prvkov sa začalo po tom, keď sa literárny mesačník Orol otvára mladej realistickej generácii autorov P.O. Hviezdoslavovi, S.H. Vajanskému, J. Škultétymu a J. Vlčkovi. V jeho poslednom ročníku sformulovali J.Škultéty a S.H. Vajanský manifest literárneho realizmu pod názvom Kritické listy. Autori sporu sa dotkli aj sporu národných a esteticko-etických úloh umeleckej tvorby. Východisko z neho hľadali v pojmoch pravda, dobro, krása a myslenie, vôľa, ale aj cit. Oporami ich stanovísk boli: herbartovsko-durdíkovská estetika, ruská realistická literatúra a poznatky tzv. pozitívnych vied (pozitivizmus, darwinizmus, experimentálna fyziológia). V kontexte kritického myslenia a teoretických úvah o pojme literárny realizmus zohrala dôležitú úlohu kniha Jaroslava Vlčka Literatura na Slovensku, její vznik, rozvoj a úspěchy (1881). Dielo bolo prvým pokusom o syntetické zmapovanie novodobej slovenskej literatúry od začiatku 19.stor. a súčasne polemickým názorom J. Vlčka na prežitky romantizmu v slovenskej literatúre. Teoretická a kritická aktivita generačnej skupiny prozaikov, básnikov a teoretikov literatúry sa naplno rozvinula až na stránkach literárnej revue Slovenské pohľady, ktorú v roku 1881 obnovili Jozef Škultéty a S.H. Vajanský.V literatúre tohto obdobia rozlišujeme dve vývinové etapy. Prvá je spojená s menami autorov, ktorí podstatnejšie zasiahli do vývinu slovenskej literatúry v 70.,a najmä v 80. rokoch:Koloman Banšell, Jozef Škultéty, Pavol Országh-Hviezdoslav, Svetozár Hurban-Vajanský, Terézia Vansová, Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová. Druhú etapu reprezentujú diela Jozefa Gregora-Tajovského, Boženy Slančíkovej-Timravy, predprevratová tvorba Ladislava Nádaši-Jégého a Janka Jesenského.

Poézia

Slovenská poézia obdobia realizmu sa rodila zo sklamania z jednostranného konceptu romantickej subjektivity. Sklamanie bolo sprevádzané básnickými prejavmi odporu voči nacionálne a sociálne ťaživej realite, odvratom od nej. Zakladajúca osobnosť poézie slovenského realizmu je P.O. Hviezdoslav. Hlavnými znakmi poézie boli princípy realistického detailu, motívy každodenného života aj prírody a myšlienka reálne chápaného vývinu a pokroku. Výsledkom syntézy uvedených znakov je Hviezdoslavova lyricko-epická tvorba,ktorá jednak zavŕšila úlohu národného romantizmu a jednak načrtla genetický model slovenskej kultúry i s jeho potencionálnymi budúcnostnými možnosťami.Model Hviezdoslavovej poetiky a noetiky bol natoľko v popredí záujmu dobového literárneho života, že podnecoval básnické osobnosti svojej generácie k umelecky básnickým výkonom. S veľkými tvorivými lyrickými ambíciami vstúpil do literatúry S.H. Vajanský. Vedúca pozícia Hviezdoslava v slovenskej poézii 80. a 90. rokov 19.stor. bola jednoznačná. Priznal mu ju nielen Vajanský, ale aj jeho rovesníci (Peter Bella-Horal, Ondrej Bella, Pavol Kokeš-Kýčerský, Rehor Uram-Podtatranský, Jonáš Guoth), i o niečo mladší básnici (Izidor Žiak-Somolický, Dlhomír Poľský, Peter Pavel Zgúth-Vrbický, Martin Braxatoris-Sládkovičov a ďalší).

Próza

Próza literárneho realizmu – vo svojej prvej fáze – prehodnocovala dva základné vývinové prúdy poromantickej literatúry: 1.romantizujúcu sentimentálnu poviedku, 2.krátke žánre dokumentárneho typu a im príbuznej novelistiky. Vajanský a Kukučín vyviedli slovenskú prózu z poromantickej krízy tým, že jej načrtli dve produktívne cesty. Vajanský umelecky rozpracoval typ poromantickej prózy a rozvinul ho do románovej formy. Kukučín oslobodil postromantickú prózu od príťaže popisnosti. Autori druhej vlny realizmu (J.Gregor Tajovský, B. Slančíková-Timrava, L. Nádaši-Jégé, J. Jesenský) novo aktualizovali úlohu subjektu a objektu epického zobrazenia. Robili to už z hľadiska pesimisticko-naturalistickej koncepcie života a človeka.

Dráma

V období realizmu bola dramatická tvorba mnohoprúdová. Integrovala do seba romantické i postromantické prúdy, prvky sentimentalizmu, naivného i kritického realizmu, verizmu a symbolizmu. Realistický prúd v slovenskej dramatike predznačil Martin Kukučín hrou Komasácia (1889). V 90.rokoch sa k nej priradili ďalšie:Vansovej Svedomie a Urbánkove ľudové drámy Rozmajrín, Škriatok, Bludár a iné. K veselohrám z dedinského prostredia, začínajúc koncom 80.rokov Socháňovým Civilným manželstvom, pribudli Bodického Zimozel, Tajovského Sľuby a Ženský zákon a Urbánkove tzv. salónne komédie Pokuta za hriech, O polnoci, Za živa v nebi, Diabol v raji manželskom. V prvých rokoch 20.stor. prevládajú vážne dramatické druhy. Hviezdoslavova tragédia Herodes a Herodias (1908) predstavuje jeden z vrcholov domácej realistickej dramatiky shakespearovského typu:napísaná je sčasti veršom a sčasti prózou. Za obrazmi Herodesa Antipasa a jeho druhej manželky Herodiady možno vidieť kritiku nemravnosti vládnucich spoločenských vrstiev a obranu pravdy a spravodlivosti. V 20.rokoch 20.stor. sa uskutočnila druhová kryštalizácia, pribudli hry s historickou tematikou a s časovými motívmi z dedinského života.Životopis

Pavol Országh-Hviezdoslav, vlastným menom Pavol Országh, je najväčší slovenský básnik. Jeho veľkosť nie je len v rozsiahlosti básnickej tvorby, ale predovšetkým v jej umeleckej hodnote a vo význame, aký má pre život nášho národa. Jeho tvorba je zrastená so životom slovenského ľudu. Sám vyhlásil, že kým trpí rod, musí trpieť i jeho básnik. Jeho dielo verne odzrkadľuje skutočnosť, preto je realistické. Hviezdoslav však túto skutočnosť aj posudzuje, odkrýva a kritizuje jej chyby. Preto sa aj stal zakladateľom nášho básnického kritického realizmu.

Narodil sa vo Vyšnom Kubíne 2. februára 1849. Okolie básnikovho rodiska si získalo jeho srdce už za detstva. Jeho rodičia pochádzali zo zemianskeho rodu, ale už chudobného, takže celkom splývali s oravským roľníckym ľudom. Zo svojich učiteľov si veľmi obľúbil Adolfa Medzihradského, ktorý neskoršie vplýval aj na jeho národné uvedomenie. Do trinásteho roku žil v rodinnom kruhu, kde sa s veľkou láskou vinul najmä k matke. Mal dvoch starších súrodencov - brata a sestru. Keď brat ostal pri gazdovstve, rodičia sa rozhodli Pavla dať do škôl.

Dali ho na gymnázium do Miškovca, kde býval u otcovho brata. Keď prišiel do Miškovca, po maďarsky nevedel, ale usilovnosťou dokázal, že už na konci prvého ročníka patril k najlepším žiakom. Už tu si obľúbil básne maďarských básnikov Petofiho a Aranya. Pod ich vplyvom v maďarskom prostredí maďarskej školy začal písať básne po maďarsky.

Po ukončení troch tried odišiel z Miškovca do Kežmarku, kde sa naučil po nemecky. Vo štvrtej triede už písal i nemecké básne. Ako žiak piatej triedy prevýšil i žiakov ôsmej triedy. Domov chodil len na prázdniny, takže bol od rodnej Oravy skoro celkom odtrhnutý. Hrozilo nebezpečenstvo, že sa odnárodní.
Zásluhou oravských národovcov dostali sa mu do ruky diela našich slovenských básnikov, z ktorých najmä Ján Kollár a Andrej Sládkovič blahodarne vplývali na jeho rozhodnutie stať sa slovenským básnikom, na jeho rozhodnutie mala vplyv aj jeho matka a jej láska k rodnej reči. O svojom prebudení neskôr píše v básni Mňa kedys´ zvádzal svet. O sile jeho lásky k slovenskému národu svedčí jeho prvá básnická zbierka, ktorá vyšla už r. 1868 s názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (1868) –prvotina, ktorý vydal v devätnástich rokoch za pomoci oravských národovcov. Venoval je Andrejovi Sládkovičovi, námety čerpal z Oravy.

Po matúre v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo.

So svojím druhom Kolomanom Banšellom r.1871 vydali literárny almanach Napred-1.spoločenský zborník prác mladej nastupujúcej generácie.

Po skončení práva stal sa advokátskym osnovníkom v Dolnom Kubíne a neskoršie v Martine, kde zásluhou Matice slovenskej a slovenského gymnázia bol čulý kultúrny ruch. R. 1873 sa zúčastnil Jungmannových slávností v Prahe. Tu sa zoznámil s predstaviteľmi českého národa a poprednými osobnosťami iných slovanských národov. Návšteva Prahy v Pavlovi Országhovi utvrdila cit československej spolupatričnosti.

Neskoršie bol podsudcom na okresnom súde v Dolnom Kubíne. Boli to práve kritické časy, keď sa začal stupňovať maďarizačný tlak. Prejavilo sa to v postupnom zatváraní matičných gymnázií a išlo aj o osud Matice slovenskej. Pavol Országh vtedy v Dolnom Kubíne otvorene vystúpil na obranu národných práv Slovákov. Ako štátny úradník nemohol bojovať proti maďarskému politickému šovinizmu. Zatúžil po slobodnom prostredí, potrebnom pre básnickú tvorbu. Preto sa vzdal úradu. Prijal básnické meno Hviezdoslav a jeho rozhodnutie bojovať za slobodný, ľudsky dôstojný život svojho národa a ľudu dozrelo. V roku 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou ev.farára z Oravy.

Roku 1879 opúšťa štátny úrad v Dolnom Kubíne a odchádza do Námestova za advokáta, kde žije dvadsať rokov. Boli to roky jeho najplodnejšiej tvorby. Čarokrásna hornooravská príroda pod Babou horou a styk s roľníckym ľudom boli dva hlavné pramene jeho tvorby obdobia námestovského. Zaujal ho najmä život nášho dedinského ľudu a veľmi kriticky sa vyslovil o vzťahoch, aké mali k nemu páni. Rozhorčovalo ho opovrhovanie ľudom. Hviezdoslav ostro šľahal neslovenskú i slovenskú buržoáziu. Kriticky sa postavil aj proti tej časti slovenskej inteligencie, ktorá pasívne očakávala pomoc zvonku. Volal po aktivite nášho vzdelanstva, po jeho väčšom záujme o ľud. V Námestove vznikli jeho vrcholné epické skladby: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský a iné.

Po dvadsiatich rokoch sa vracia do Dolného Kubína, odkiaľ so živým záujmom sleduje domáce i svetové udalosti, veľa tvorí a prekladá. Tam ho zastihla i prvá svetová vojna.

Hneď v auguste a septembri roku 1914 napísal svoje Krvavé sonety ostro zamerané proti vojne. V máji r. 1918 na čele slovenskej delegácie ide do Prahy na oslavy 50. výročia založenia Národného divadla.

Hviezdoslav bol celý život hlásateľom bratskej jednoty oboch národov. Dožil sa jej 28.októbra 1918, keď na troskách macošskej Rakúsko-uhorskej monarchie vznikla Československá republika. Básnikove sedemdesiate narodeniny oslavoval celý národ. Prišla ho pozdraviť i mládež z československých škôl, oslobodených spod národného útlaku. Jej zástupcom dal svoj odkaz slovami: ,,Mládež, uč sa!" Zaplesal, že sa slovenská a česká mládež už môže vzdelávať v materinskej reči a v národnom duchu. Hviezdoslav sa stal poslancom Národného zhromaždenia. Karlova univerzita v Prahe ho poctila čestným doktorátom. Pozdravil oživotvorenú Maticu slovenskú a stal sa jedným z jej predsedov: Nebolo významnejšieho národného podujatia, Ku ktorému by nevytvoril báseň. Po prekročení sedemdesiatky začal rapídne slabnúť a chorľavieť. Nepomohlo mu ani liečenie v Prahe. 8. novembra 1921 umrel v Dolnom Kubíne a tam je i pochovaný.Tvorba

Hviezdoslavovo dielo možno rozčleniť na štyri skupiny: lyrika, epika, dráma, preklady.

LYRIKA:

Celá lyrická tvorba je oslavou hornooravskej prírody a jej ľudu, príroda je nenahraditeľným zdrojom inšpirácie, je mu symbolom pokoja a spravodlivosti. Ideou jeho básnickej tvorby je PRAVDA, DOBRO a KRÁSA. Vytvoril osem básnických cyklov, ktoré predstavujú jeho životopis.

1) Sonety - sú prvým väčším znelkovým celkom v modernej slovenčine v sylabotonickom veršovanom štýle. Dielo obsahuje 21 zneliek. Básnik vníma poéziu ako niečo božské. Zamýšľa sa nad záhadami vesmíru, možnosťami ľudského poznania, hľadá únik do sveta fantázie, nakoniec si uvedomuje, že jeho miesto je na Zemi.

2) Letorosty (1885-1896) Letorosty I. - vyslovuje v nich realistický, estetický obraz vlastnej tvorby, opakuje tu svoj básnický program: "čo dávam, dávam z úprimnej duše". Hneď na začiatku určil základnú vlastnosť svojej poézie - úprimnosť. Z jeho veršov zaznieva úcta k prírode. Letorosty II. - sú poznačené smútkom "čierneho roku", ktorý privádza básnika na hranice zúfalstva, beznádeje. V tomto roku zomiera jeho matka, otec a po roku aj brat zanechávajúci dve siroty, ktoré si básnik adoptoval - báseň Pustý dom - smrť najbližších ho núti zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života. Letorosty III. - básnik postupne prechádza od osobných hodnôt k problémom života slovenského ľudu: báseň K vám, urodzeným, veľkomožným je ostrou kritikou vykorisťovania a príživníctva. Napísal spomienkové básne na matku - Priadka, na otca - Roľník.

3) Žalmy a hymny - (1885-1895) - básnik tu porovnáva svoje predstavy o živote a ľudstve sa skutočným stavom sveta. Žiali nad postavením slovenského národa, búri sa voči Bohu, že opustil národ.

4) Prechádzky jarom a 5) Prechádzky letom - inšpirovaným zdrojom je príroda v mnohorakých podobách. Jej úchvatná krása, nezničiteľná sila a schopnosť neustálej regenerácie vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva, ktorá sa tak isto obnovuje novými a novými generáciami.

6) Stesky - napísal ich po príchode z Námestova do Dolného Kubína, sú žalostným povzdychom nad tým, že zostarol, prešla jar i leto jeho života a nadišla jeseň - báseň Ach, nie som viac ten, čo som býval.

7) Dozvuky - základným motívom je myšlienka staroby, lúčenia sa so životom, básnik však verí v ľud, v jeho lepšiu budúcnosť - báseň Ľud sa budí, ľud sa budí.

8) Krvavé sonety - napísal ich v roku 1919, sú najväčším dielom Hviezdoslava, obsahujú 32 sonetov. Vojna, mier, všeľudské otázky. Autor reaguje na poníženú a pošliapanú ľudskosť v čase 1. sv. vojny. Vytvoril otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo. Trápi ho otázka kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. Hoci nenachádza priamu odpoveď, tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín, národov založený prospechárstve. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. Ostro obžalúva nemilosrdne súdi buržoáznu spoločnosť, jej vzdelanosť i kultúru, ale aj pokrytectvo kresťanstva, ktoré nedokázalo zabrániť krviprelievaniu. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud Slovanstva a vlastného národa.

V záverečných sonetoch tohto "spevu o krvi" vyslovuje túžbu po miery i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.

EPIKA:

Je písaná len vo veršoch, hlavnou témou je života ľudu, autor sa sústredil na vykreslenie jednotlivých postáv svojich diel. Vytvoril veľké epické skladby a menších básnických poviedok utvoril navzájom súvisiace obrazy, najmä zo života dedinského ľudu: Poludienok (1891), Večera (1892), Na obnôcke (1889), Na žatvu (1890) a Bútora a Čutora (1888), v ktorej ide o susedský spor, rozoženie láska ich detí.

Ďalší okruh tvoria básne s biblickou tematikou: Agar (1883) - osud Agar a jej syna Izmaela po vyhnaní Sárou, Abrahámovou manželkou, ich postavenie symbolizuje postavenie Slovenska v Uhorsku. Ráchel (1891), tiež môžeme nájsť symbol utrpenia národa. Kain (1893), Sen Šalamúnov (1900), Vianoce (1897) - historická tématika vývoja ľudstva.

Rozsiahle miesto zaujímajú básne, ktoré Hviezdoslav začal písať po roku 1900, básnik ich nazval kratšou epikou - Zuzanka Hraškovie, Na Luciu, U kaplice.

DRAMATICKÁ TVORBA:

V počiatkoch jeho dramatickej tvorby vznikli hry: Vzdelanie, Pomsta, Otčim. Vrcholným dramatickým dielom je historická tragédia Herodes a Herodias (1909): námet čerpal z Biblie. Herodes a jeho manželka Herodias stelesňujú úpadok vládnucich vrstiev. Herodes je nadutý krutovládca,ktorému ide iba o rozšírenie a upevnenie svojej moci.Herodiada jeho druhá manželka tiež týži po moci a bohatstve.Johhan-Ján Krstiteľ je vzorom morálky a tlmočníkom Hviezdoslavových myšlienok. Je kritikom ich životného štýlu a hlásateľom náboženstva. Herodesa a Herodiadu stihne zaslúžený trest(musia odísť do vyhnanstva). Tragédia má päť dejstiev a je napísaná sčasti veršom a sčasti prózou.

PREKLADY:

Hviezdoslav prekladal a anglickej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ruskej literatúry. Priťahovali ho svetoví autori: Shakespeare, Goethe, Schiller, Puškin, Mickiewicz a Slowacki, Petofi, Mácha.Obsah

Starý hájnik Čajka na Jána zomrel. Ráno ešte vstal svieži ako vždy a vybral sa do lesa. Na Poľane si chcel na chvíľu pospať, ale už sa neprebudil. Ešte v ten deň ho tam valasi našli mŕtveho a odniesli ho k jeho chalupe hlboko v lese. Po hájnikovej smrti sa jeho syn Michal rozhodol pokračovať v jeho zamestnaní. Dal výpoveď u svojho vtedajšieho pána, ktorý ho len s veľkou nevôľou prepustil. Obliekol sa do sviatočných šiat a šiel do kaštieľa poprosiť pána o prácu. Pán ho najskôr vyhrešil za to, že sa ho opovažuje vyrušovať, ale keď sa dozvedel že to bol práve jeho otec, kto mu v minulosti zachránil život, prijal ho. Michal sa v chalupe hneď udomácnil, dal ju opraviť a zariadil ju. Chýbala mu už len žena. Keď ešte pracoval ako čeľadník, spoznal Hanku. Stretávali sa len zriedka a prevažne tajne. Pred tým bol Michal chudobný, nemal ani kde bývať, a tak si netrúfal pýtať ju o ruku. Ale keď sa stal hájnikom, už sa nebál a išiel k nej na vohľady. Spočiatku sa Hankiným bohatým rodičom nepáčil, ale neskôr si ho obľúbili.

Chodil k nim celú zimu, až sa napokon na jar zosobášili a odišli bývať do chalupy. Raz v nedeľu cestou do kostola Hanka povedala Michalovi o jej hroznom sne: obluda ju vliekla do priepasti, on ju prišiel zachrániť ale napokon do nej obidvaja spadli. Hanka mu tiež povedala, že takéto sny mávala aj jej matka, a onedlho na to sa jej otec v hore podťal. Jedného dňa, keď bol Michal v hore a Hanka bola sama doma, vynorili sa z hory dvaja jazdci: pán Artuš Villáni a jeho sluha Janči. Pán sa dal s Hankou do reči a nechcel jej dať pokoj. Tá sa ho veľmi hanbila a bála. Doniesla mu krčah s vodou a kvet zo záhrady, preto že bez neho nechcel odísť. Po jeho odchode Hanka vyliala vodu z krčahu a zistila, že pán jej tam nechal peniaze. Nechcela ich a tak ich hodila do kotliny. Čas plynul a prišlo leto. Ľudia v hore oberali maliny a spievali, len okolo hájnikovej chalupy bolo ticho. Odrazu však pribehli k chalupe dve deti a Hanka ich ponúkla jedlom. Len čo chlapci odišli, prišiel k chalupe pán Artuš. Koňa uviazal o javor a chcel ísť do chalupy, ale dvere boli zamknuté. Hanka bola skrytá v dome.

Urazený pán vysadol na koňa, ktorý zlomil konár na javore a odišiel. Hanka opäť Miškovi o návšteve nič nepovedala a keď sa pýtal na zlomený konár, vyhovorila sa na vietor. Na jeseň sa konala v hore poľovačka, na ktorej sa okrem iných zúčastnil aj pán Artuš a Michal. Po nevydarenom love išli všetci na stanovisko, kde pili a zabávali sa. Odrazu sa z kríkov vynoril jeleň a všetci sa pustili za ním. Len pán Artuš sa potajmä vybral do hájnikovej chalupy. Chcel Hanku znásilniť, tá sa však bránila a zabila ho zarážcom. Keď Michal videl, že sa Artuš niekam stratil, hneď bežal za Hankou. Našiel ju ležať na prahu a v pitvore uvidel mŕtveho Artuša. Hanka mu musela prisahať, že o tom nikomu nepovie.

Onedlho prišli aj ostatní poľovníci a Michal sa im priznal k vražde Artuša. Na druhý deň sa išiel sám udať. Uväznili ho a Hanka odišla bývať k rodičom. Jej matka bola čoraz slabšia až onedlho zomrela. Otec to dával za vinu Hanke, tak odišla z domu a onedlho sa pomiatla. V posledný deň súdu Michal stále tvrdil, že je vinný, ale na súd prišla Hanka a povedala pravdu. Michal bol oslobodený a spolu s ňou sa vrátil do chalupy. Jednej tmavej noci kráčal Michal popri rieke, ktorá kvôli búrke zaliala most. Okolo išiel kočiar a on ho zastavil, aby nespadol do rieky. V koči bol starý pán Villáni s manželkou. Michal sa im predstavil a poprosil o odpustenie, ktoré aj dostal. Snažil sa pomôcť aj pomätenej Hanke, nič však nepomáhalo. Napokon jej pomätenie pominulo, keď sa im narodilo dieťa. Dali mu meno Janíček.Charakteristika postáv

Michal Čajka

-je čestný, sebavedomý, hrdý, svedomitý, niekedy vznetlivý muž. Jeho výzor- „Upravil spešne temný vlas, tvár poobzeral, prešiel si skráňky a zrkalce späť ukryl zas- vskutku reči bol a šumný, jak len ten jaseň na záhumní, keď rannie slnko po ňom liece...“ 1

Zomrel mu otec, tak by rád zastával jeho funkciu-hájnika.„Keď starý hájnik Čajka sa pominul sťa horský stín, jak lesa zvuk, jak detská bájka: tu Michal, hodný jeho syn neotálal, neváhal, mnoho neopálal vo prostom ume,čo a jak? Bol sám jako palec, neborák, tým ľahšie mohol uzavierať.“ 2

Preto neváha a vyberie sa za pánom Villánym požiadať ho o robotu.„A Michal veraž nemeškal, sviatočné šaty pošukal, len lichý oblek z valaštiny, no bol jak z ľalíj-bezo špiny.“ Je ohúrený krásou kaštieľa. Dostane prácu hájnika, ktorú si po celý čas plní zodpovedne. 3

Páči sa mu Hanka, no bojí sa ju požiadať o ruku, lebo mala zalietačov aj z vyšších vrstiev, preto sa s ňou moc nestretával a nezhováral. „Lež pravda, vídali sa zriedka, len chvatkom-letkom, ukrývave: Šak ľúbiš?-Hej!- to vrava všetka.“ 4

Nakoniec sa Michal osmelil a požiadal ju o ruku, Hankini rodičia súhlasili a tak bola svadba. Jeho úprimná láska k Hanke sa prejaví aj v okamžiku, keď na seba zoberie vinu za smrť Artuša. „Nu, skolil som ho pospolu...Zaplatil pokus záškodník.“ 5

Nebojí sa povedať si svoj názor, stojí si za ním. Keď už niečo povedal, tak to aj splnil. Napriek osobnému nešťastiu pomôže aj druhým, keď zachráni koč starého Villanyho rútiaci sa do priepasti: „Pochytil hlaveň, beží, kričí:hop, varuj!kroka nepokročíš!”6

Hanka Čajková

-hájnikova žena. Je milá, pozorná, obetavá, verná, i keď niekedy žensky rozmarná. Bola veľmi pekná- „Poznal dievenku tak rúču ako kvietok z jara, jak kvietok, nie však makový, s nímž prvý van je hotový, lež čerstvý, zdravý, jak vzduch z rána, tak, jak ho vychovala stráňa.“ 7

Rodičia ju chceli vydať, mala veľa pytačov.„Ona bola dcéra dosť majetná a jediná, i mala zalietačov vera do božej vôle, i bohatých, no žiaden neobdržal pera, bol pytač dnes, bol pytač včera.“ 8

Ľúbila Miša, nakoniec sa za neho aj vydala. Hoci neboli bohatí, boli spolu šťastní, Hanka sa starala o domácnosť. Mužovi bola verná, hoci za ňou behal pán Artuš-.”Nu, hájnik Čajka, môj to muž. I choďte domov príjde v chvíli, ver lepšie, keď tu nebudete.” 9

Bola morálne čistá, neskazená. Po tom, ako v sebaobrane zabila Artuša, odišla späť k svojim rodičom. Mama sa jej zastávala, ale otec jej stále nadával, kritizoval ju za zlý vydaj- „Či zdostač som ti netrúbil do tvojich zadubených uší, dievčisko: daj si pokoj s ním!?“10

Zomiera jej mama, to nesie veľmi ťažko, otec pripisuje jej smrť práve Hanke a vyženie ju z domu-„ Hneď a hneď prac sa z môjho domu! A nikdy sa mi neukáž, ináč beda! Beda ti...“ 11

Po odchode z domu prežíva ťažké obdobie, myslia si o nej, že je pomätená. Ide sa priznať na súd, že ona zabila Artuša. „Miškovi nerobte mi krivdy! Ja pána zklala-ale no! ja veru-ojoj!-svetlo-huš!“12

Michala prepustia, opäť spolu šťastne žijú.

Artuš Villány

- je sebecký, panovačný aristokrat, ktorý chce za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ. -“Jun ešte, jará chlapina s počerným fúzkom, okom tmavým a s líkom trochu pobľadavým-no v sedle pravý hrdina, tak hybký ani trstina, jak rytiera zjav strojný, čilý.”13

Od začiatku mal zlé úmysly, páčila sa mu Hanka, nedbal na to, že je už vydatá, využíval svoje spoločenské postavenie na to, aby sa k nej mohol dostať. -„Hej, Čajko! Keďže pašmeš rád, a zver ti prívetivá ovca: tož ukáž týmtam ochlastaným, jak treba divoč pestovať! Chcem, aby padol-rozumieš?“14

Zbaví sa Michala, pošle ho na lov a sám sa vyberie za Hankou do chalúpky, tá sa ho snaží zbaviť, ale nejde to, tak ho v sebaobrane zabije- „ Juj!-Hanka desnú chvíľku vznesla, krev!-Pomóc! Miško!-on mrie on! Moj Bože, čo som urobila?“15

Pán Villány

- „silná v kresle tvár sa strmo zdvihla-udivená, opierajúc sa na ramená, na nose zblýskal okuliar.“16

V diele až tak veľmi nevystupuje, dá Michalovi prácu hájnika, lebo Mišov otec mu raz zachránil život pri love. Artuš bol jeho syn. Na konci diela vytúpi ešte raz, keď sa jeho koč rúti do priepasti a Mišo ho zachráni, dokáže sa povzniesť, odpustí Mišovi aj Hanke, za smrť Artuša, a tak im vlastne zabezpečí šťastný život. „Pán dumal, váhal v rozčúlení-až vetil: S Bohom, odpúšťam a ostatnie ku mne príjď.“17Problematika

Konflikty

Šľachta ↔ ľud.
Morálna čistota ↔ zhýralosť.
Tichá príroda ↔ dramatické situácie.
Zemianska upadajúca spoločnosť ↔ srdečný, pracovitý, statočný ľud plný lásky.
Kaštiele pôsobiace chladom, prepych ↔ učupené ale prívetivé chalupy.
Hanka (čestná, verná, pracovitá) ↔ Artuš (bezohľadný, podlý, sebecký)
Michal (poddaný) ↔ Artuš (pán)

Kompozícia a štýl

Kompozičná výstavba Hájnikovej ženy je síce skromnejšia, ale zato dobre premyslená. Vnútorná spojitosť medzi jednotlivými kapitolami je podmienená nielen dejovými zložkami, ale aj prostredím a vnútorným životom postáv. Zvláštnosťou kompozičného usporiadania skladby bola aj skutočnosť, že básnik na začiatku každej kapitoly skladal meditatívne lyrické alebo piesňové zložky, ktoré aktívne zasahovali do vytvárania i priebehu nasledujúceho deja i činnosti postáv. Najčastejšie je použitý jamb. Vlastná skladba obsahuje 15 spevov, úvodná báseň sa volá Pozdrav a záverečná Zbohom.

Dielo je napísané na základe skutočnej udalosti z autorovej advokátskej praxe

žáner: lyricko - epická skladba, prevláda epika, lyrické sú piesne, opisy prostredia, kt. slúžia na spomalenie, oživenie deja,... lyrika má náznakovú funkciu = príroda naznačuje že sa niečo stane - súlad s postavami

Kompozícia:
1. Pozdrav - lyr. báseň, oslava hornooravskej prírody, liečivá sila, istota autora, atmosféra pokoja
2. 15 kapitol (spevov)
3. Zbohom - lyr. báseň, atmosféra pokoja
-dejová línia sa spomaľuje úvahovými a opisnými úvodmi kapitol, tiež piesňami (6., 12., 14.)
-využíva typizáciu
-poukazuje na mamonárstvo, ohováranie, klebety
-odsudzuje zhýralosť, príživníctvo, egoizmus pánov

základný kompozičný prostriedok: kontrast (3 roviny)

1.) spoločenská: ľud x šľachta
2.) morálna: morálna čistota x zhýralosť
3.) situačná: tichá príroda x dramatické situácie v deji

spoločenská – šľachta vs. ľud

1. spev: vyvýšený zámok vs. učupená chalúpka
2. spev: úvahy Miška o zámku (svet svetiel, zrkadiel, prepych), porovnáva so životom chudoby
- konflikt sa presúva do roviny postáv = Artuš (ziskuchtivosť, príživníctvo, záhaľka, zhýralosť) vs. Hanka (morálne hodnoty, čestnosť, poctivosť, vernosť)
základná idea: oslava mravnej sily slovenského ľudu (čestnosť,...)

Sujetové členenie textu

1.expozícia (úvod) = oboznámenie sa s postavami, dobou a prostredím.

Pozdrav: lyrická báseň, oslava hornooravskej prírody, atmosféra pokoja.

•1.spev: opisuje opravu hájnikovho domu na Podvýši. Ďalej opisuje ľud, okolitú prírodu a jej krásy.

•2.spev: píše o tom ako zomrel starý hájnik Čajka. Zavčas rána šiel na Poľanu, cesta bola dlhá, bol unavený, a tak si sadol a oprel sa o peň. Valasi, čo šli okolo ho už našli mŕtveho. Jeho syn Michal sa rozhodol, že pôjde za pánmi do kaštieľa vypýtať si povolenie, aby mohol nastúpiť na miesto otca do horárne. Pán si ho vypočul a dal mu povolenie.

•3.spev: cestou domov rozmýšľa o svojej budúcnosti. Rozhodol sa, že pôjde za Hankinými rodičmi popýtať ju o ruku. Rodičia súhlasili, a tak bola svadba.

•4.spev: opisuje situáciu po svadbe. Michal a Hanka bývajú v horárni, lebo Michal už bol hájnikom.

•5.spev: je nedeľa. Miško a Hanka idú do kostola. Cesta je dosť dlhá, Hanka bola smutná. Miško sa jej pýta, prečo nič nehovorí. Povedala, že sa jej sníval strašný sen, že on sa bil s nejakou potvorou, ale Miško ju ukľudnil a všetko bolo v poriadku.

•6.spev: pieseň o tom ako má rád Michal Hanku a ona jeho.

•7.spev: opisuje prácu Michala, ako sa stará o les. Ako išla Hanka na potok prať a keď sa vracala pri dome zbadala dvoch jazdcov, Artuša Villaniho a Jančiho. Artušovi sa Hanka zapáčila. Nechcelo sa mu ísť ďalej, a tak sa snažil ostať čo najdlhšie, vypýtal si od Hanky vodu. Hanka mu podala krčah vody a keď odišli vyliala vodu, čo ostala na trávu. Na tráve zbadala peniaze, pozbierala ich do krčahu a hodila do priepasti. Keď sa Michal vrátil nič mu nepovedala.

•8.spev: Ondrej a Janko Zavodovie išli na maliny. Cestou domov išli okolo hájnikovho domu, Hanka sa ich pýta kde sa tu vzali. Ondrej jej odpovedá, že boli na malinách, Janko svoje maliny zjedol a chcel zjesť aj Ondrejove. Janko hovorí, že je hladný, tak im Hanka prinesie jesť. Keď sa poberú domov pricvála na koni Artuš. Chcel ísť za Hankou dovnútra, ale tá pred ním zavrie dvere. Artuš chodí okolo domu, pozerá cez okno, ale Hanka sa ukryla a tak odišiel.

•9.spev: opisuje ako sa Artuš vybral s lovcami na poľovačku. V lese sa všetci rozišli, každí inou stranou. Artuš nezastrelil nič, Michal zastrelil pekného jeleňa. Artuš sa ho spýtal, či má lovecké právo a mu za ucho. Potom rozložili oheň a piekli jeleňa. Odrazu sa pred nimi objavil jeleň. Artuš poslal lovcov za ním aj s Michalom, využil situáciu a išiel k Hanke. Vošiel dnu, Hanka sa ho zľakla a vzala nôž. On sa k nej začal približovať, tak ho bodla. Artuš padol a ona omdlela pri dverách. Potom prišiel Michal nájde ich, Hanku zaprisaháva aby mlčala. O chvíľu prišli aj lovci, ktorí hľadali Artuša. Vrhli sa na Michala, ale on povedal, že sa sám prihlási súdu.

•10.spev: keď Miška uväznili, Hanka sa vráti k rodičom, otec ťažko znáša potupu rodiny, matka je miernejšia, no onedlho umiera, otec viní Hanku z jej smrti, tá sa z výčitiek svedomia zblázni. Odíde z domu a túla sa po okolí.

•11.spev: opisuje záverečný deň súdu. Michal sa k všetkému priznal, keď rozprával jeho obhajca, vbehla do siene pomätená Hanka a prizná sa, že Artuša zabila ona. Súd ich oslobodil, pomätenie = trest.

•12.spev: Hanka spieva, aká je nešťastná.

•13.spev: Autor rozpráva, ako to bolo u Čajkovcov, keď ich pustili. Hanka sa od Miška bránila. Raz sa Miško v noci túla horou, vidí, že búrka strhla most, ku ktorému sa blíži voz. Zastaví ho, a tak zachráni starého pána Villaniho. Ten nie je záchrancom nadšený, Michal chce len odpustenie jemu a Hanke. Je mu odpustené. Michal a Hanka sa znovu vrátia do Hájovne.

•14.spev: pieseň hviezd.

•15.spev: opisuje už opäť šťastnú rodinu Čajkovcov, Hanke sa narodí dieťa a jej pomätenie mizne.

Zbohom: lyrická báseň, atmosféra pokoja.Jazyk

Umelecké prostriedky:

apostrofa: pozdravujem vás, lesy, hory…
laudatíva: mamka, synáčik
personifikácia: srdce hupká vozvysok, otvoriac lono dokorán
epiteton: objem sladký, prápor rudý
prirovnanie: on ako vojak nastráži, tak jak ho nečujnými tesy…
zdrobneniny: Miško, Hanka, Janíček
novotvary: čečimlaď
zvukomaľba: estetická a zdôrazňovacia funkcia
dialektizmy: jel
právnické termíny: prísediaci
pleonazmus - zároveň apanastrofa: pozdravujem vás lesy, hory...
apoziopéza: pán Artuš bol vo vytržení ...
expresionizmy- deminutíva: kvietky, záhradôčka
pejoratíva: mamľas, ochlasta
elipsa: čo nohy mladé – všetko na ne
skracovanie: tys´, kto´, preds´, ...
klimax: mŕtvie bôľ, slabnú putá, tlak voľneje, oživujú nádeje
antiklimax: vy k žitiu privediete, vzkriesite, zotrváte, vyliečite z rán

Citáty

1. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:26
2. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:25
3. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:25
4. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:49
5. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:186
6. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:219
7. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:45
8. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:46
9. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:115
10. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:193
11. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:194
12. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:210
13. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:109
14. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:175
15. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:182
16. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:35
17. Hviezdoslav, Pavol Országh, Hájnikova žena, Liptovský Mikuláš, Tranoscius a.s., strana:220

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Pavol Országh-Hviezdoslav: Hájnikova žena