21.júla 1889 sa v rodine vidieckeho lekára Clarenca Edmondsa Hemingwaya a speváčky Grace Hallovej Hemingwayovej narodil jeden z najvýznamnejších predstavitelov svetovej literatúry Ernest Hemingway.

Jeho matka bola veľmi citlivá žena a výborná hudobníčka (pokúšala sa vybudovať si kariéru ako operná speváčka), ktorá dúfala, že jej syn zdedí po nej lásku k hudbe a bude kráčať v jej šľapajách. Jeho otec zas miloval prírodu, bol lovcom a vášnivým rybárom, a túto lásku k prírode a lovu vzbudil aj v svojom synovi.

Jeho vzťahy s rodičmi boli veľmi komplikované. S otcom vychádzal veľmi dobre, no jeho vzťah k matke bol problematický; neskoršie sa o nej vyjadroval veľmi zle. Jeho matka túžila po dvojičkách, no keď im neboli dopriané, tak sa rozhodla obliekať i česať obe svoje najstaršie deti (Marcelline a Ernesta) do dievčenských šatičiek, aby tak vzbudzovala dojem, že sú dvojičky, hoci Marcelline bola o osemnásť mesiacov staršia. Toto jej správanie ovplyvnilo Hemingwaya na celý život a premietlo sa nielen do jeho vzťahu k matke, ale i v jeho neskoršej tvorbe.

Bol skvelým žiakom, ktorý exceloval v športe i v školskej lavici, hoci mu išla lepšie angličtina ako matematika. Venoval sa aktívne boxu a futbalu. Po ukončení štúdia na strednej škole nemal záujem pokračovať vo vzdelávaní. Už na strednej škole v Oak Parku pri Chicagu objavil chuť písať. A zistil, že ak sa stane novinárom a napokon spisovateľom, jeho túžba po dobrodružstve sa dostatočne uhasí.

Mal šťastie, lebo už v roku 1917 sa ako elév dostáva do vtedy najlepších novín Ameriky. Do denníka Kansas City Star. Tam mu jeden z reportérov daruje útlu príručku o písaní do novín. Tá sa stane jeho jedinou učebnicou písania, ktorú nosí stále pri sebe. Najviac si zapamätá zásadné ponaučenie: Píš krátke vety! A tak Hemingway k svojmu talentu pridá nový literárny štýl, ktorým sa tak preslávi. Novinárčina mu dala dôležitý štart pre spisovateľskú kariéru. Naučila ho spracovať udalosi. Veľmi zriedka používal metafory a prirovnania. V jeho najslávnejších knihách, akými sú Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Pohyblivý sviatok, Snehy Kilimandžára, či preslávená novela Starec a more, nájdeme vety, o ktorých mnohí kritici pochybovali, či majú skutočnú literárnu hodnotu. Určite ju však mali, pretože za spomínanú novelu Starec a more získal v roku 1954 Nobelovu cenu.

V roku 1918 sa napokon proti otcovej vôli rozhodol vstúpiť do armády, len aby mohol vidieť na vlastné oči dianie v prvej svetovej vojne. Ako člen Červeného kríža odišiel na palube lode Chicago do Európy, kde pôsobil ako člen American Field Service. Pripojil sa k ambulantnej jednotke na fronte vo Francúzsku, kde sa nejaký čas zdržal v Paríži, ale jeho snom bolo dostať sa čo najbližšie k bojovej línii. Jeho kroky viedli smerom k talianskemu frontu, kde sa stal svedkom brutality vojny a už v prvý deň jeho služby na fronte s ním otriasol pohľad na smrť. Napriek tomu však až do konca 1. svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte.V júli 1918 ho zranili a stal sa tak prvým Američanom, ktorého zranili na talianskom fronte.

Po vojne odchádza do Toronta a začína spolupracovať s Toronto Star Weekly, kde má jeho práca úspech. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrude Steinová nazvala "stratenou generáciou". Tento prívlastok im aj zostane ako skupine, ktorá si musela medzi dvoma vojnami hľadať miesto pod slnkom. Hemingway ho našiel. Bol takmer pri všetkých najdôležitejších udalostiach. Vidno ho nielen v býčích arénach v Španielsku, ale najmä na tamojších barikádach, urobí rozhovor s talianskym fašistom Mussolinim, pokrýva druhú svetovú vojnu, vchádza s americkými osloboditeľmi do Paríža. Stále píše a naplno žije.

Hemingway bol štyrikrát ženatý. Niektoré jeho manželstvá boli romantické a niektoré z rozumu. Voči sebe je tvrdý, pracuje na Kube, alebo na floridskom Key Weste, od skorého rána dopoludnia a potom sa oddáva spoločnosti, dobrému jedlu a alkoholu. Obáva sa iba jedného - aby nezlyhal! Posledné roky svojho života prežil na Kube. Strach, že nenapíše už nič dobré, a začínajúca staroba pôsobili, že sa viackrát pokúsil spáchať samovraždu. Depresia ho 2. júla 1961 dohnala až k trinástemu pokusu o samovraždu, ktorú neprežil. Zastrelil sa, mnohí sa domnievajú, že išlo o nehodu pri čistení hlavne, čomu odporuje fakt, že Hemingway bol skúsený poľovník...