Alexander von Humboltd

ALEXANDER VON HUMBOLDT
(14.september 1769 – 6.máj 1859)

Alexander von Humboldt, celým menom Friedrich Heinrich Alexander von Humboldt, mladší brat pruského ministra a jazykovedca Wilhelma, bol nemecký prírodovedec a bádateľ.

Objavil množstvo nových geografických poznatkov a taktiež druhy zvierat, ktoré dovtedy Európania nepoznali. V roku 1795 uskutočnil svoju prvú geologickú a botanickú poznávaciu výpravu do Švajčiarska a Talianska. Po zrušení plánovanej plavby okolo sveta sa rozhodol, spolu so svojím spoločníkom, Aimém Bonplandom pre expedíciu do Latinskej Ameriky. Vyplával v roku 1799 zo španielskej La Corune, cestou sa na 6 dní zastavil v Tenerife, a vylodil sa sa v Kumane (Venezuela). Tam pozoroval nezvyklý jav, tzv. meteoricku spŕšku. Odtiaľ sa vydal do Caracasu a potom sa rozhodol preskúmať tok rieky Orinoko, vďaka čomu objavil vzájomné vzťahy medzi riekami Orinoko a Amazon. Počas tejto plavby, Humboldt a jeho spoločník, utrpeli silné elektrické šoky, spôsobené elektrickými úhormi.

Potom putovali na Kubu a vrátili sa späť do predchádzajúcej oblasti. Po rieke Magdalena a cez Andy sa dostali do Quita. Odtiaľto šli do Limy, potom do Mexika, kde zotrvali vyše roka a po krátkej návšteve v USA sa v roku 1804 preplavili späť do Európy, do francúzskeho Bordeaux. Význam tejto expedície spočíva v tom, že vďaka nej Humboldt položil základy fyzickej geografie a meteorológie. Taktiež vypracoval čiary, spájajúce miesta s rovnakou teplotou na Zemi, t.j. izotermy a zistil, že s rastom nadmorskej výšky dochádza k poklesu teploty. Objavil pokles intenzity magnetického poľa smerom od pólov k rovníku a prezentoval aj štúdium sopiek v tzv. „novom svete“.

Po krátkom výlete do Talianska a dvoch rokoch v jeho rodnom meste, Berlíne, začal v roku 1808 v Paríži pracovať na predstavení svojich objavov pre tlač. V tomto období bol Humboldt po Napoleonovi druhý najvýznamnejší človek v Európe.
V roku 1811 uskutočnil expedíciu do Ázie, od Nevy putoval k Jeniseju( celkovo prešiel 9614 míľ). Najvýznamnejšie z tejto expedície bolo správne určenie nadmorskej výšky Kazašskej plošiny a objavenie diamantov. Jeho najvýznamnejšie dielo je kniha Kosmos. Má päť zväzkov, z čoho časť piateho zväzku vyšla až po jeho smrti. Základom diela je nielen grafické znázornenie geografických javov, ale najmä to, aby si ich ľudia vedeli aj vysvetliť. Snaží sa poukázať, ako jednotlivé detaily do seba zapadajú.

24. februára 1857 dostal mŕtvicu a krátko nato skonal. Na sté výročie jeho narodenia boli vo viacerých mestách postavené pamätníky na jeho počesť a sú po ňom pomenované niektoré oblasti, napr. v Kalifornii, v Iowe, more na Mesiaci, rieka, pohorie, morský prúd a dokonca aj jeden druh tučniaka.