Vyplýva to z prehlbujúceho sa citového a ideového uzemnenia jeho básní do konkretného času a priestoru. Hľadá ustálené a vývinom overené ideové a estetické hodnoty a nachádza ich v poetickom oživotvorení národnej tradície, ktorú aktualizuje. Rozprávkové retrospektívne motívy Kováč využíva i v oblasti detskej tvorby. Z nej vydal zbierku fantastických rozprávok O Drobinkovi, najmenšom kráľovi na svete a bábkovú hru Gašparko a sraší lúpežníci (prepracovanú ako divadelnú hru pod názvom Vyskoč Janko a strašní lúpežníci ju uviedla
nová scéna).
S nasledujúcimi básnickými zbierkami sa Kováč prihlásil až roku 1978 (Písanie do snehu, Zemnica). Značný časový prede však nenarušil kontinuitu básnikovho vývinu. Jeho tvorba sa obohatila o nové prvky, v ktorých sa stelesnil vnútorne zažitý faktor autorovho intelektualného dozrievania. Najvýraznejšie sa to prejavillo na ideovom vyhrotení básní. Verše naplnil svojráznou obraznosťou, symbolikou a reflexívnosťou. V novom
situačno-pocitovom kontexte vniesol do svojej básnickej výpovede značné množstvo sociálne a morálne determinovaného hodnotenia. To ho organicky priviedlo k ideovej konfrontácii javov a politickej lyrike (najvýraznejšie v zbierke Písanie do snehu), realizuje vo forme poetického komentára k aktuálnym spoločenským a politickým javom. Táto tvorivá súhra ideových a umeleckých zložiek, vytláčajúca Kováčovým básňam charakter vyrovnanej, priebojnej,výrazovo vyspelej básnickej tvorby, saprejavila aj v jeho nasledujúcej básnickej zbierke Rodinná pošta. Je autorom aj rozhlasovej hry Dvojportrét a tiež zbierky poviedok a humoresiek Paneláci dobrí vtáci venovanú mládeži.
Svoj život dožíval na dôchodku v B.Bystrici,kde v roku 1992 zomiera.