referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jozefína
Štvrtok, 6. augusta 2020
Ján Kollár
Dátum pridania: 28.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: verka1515
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 619
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 
Ján Kollár sa narodil 29.júla 1793 v Mošovciach. Svoje spomienky na detstvo, rodinné prostredie, na latinskú školu v Kremnici, Banskej Štiavnici, lýceum v Bratislave, na univerzitné štúdia v Jene veľmi živo vyrozprával v knihe Paměti z mladších let života Jána Kollára sepsány od něho samého, ktoré vyšli až po jeho smrti.

Otec, remeselník a richtár, povinný ešte robotami na panstve, z ktorých sa vykupoval, chcel mať v synovi nástupcu a pomocníka. No syn sa vzoprel vôli panovačného otca a odišiel z domu, živil sa sám ako výpomocný učiteľ, neskôr ako žiak lýcea v Banskej Bystrici súkromným vyučovaním. Po trojročnom štúdiu v Bratislave (1812-1815) odišiel za vychovávateľa do Banskej Bystrice, kde sa zoznámil so Samuelom Rožnayom, vtedy už známym prekladateľom antickej i slovanskej poézie.

Sčítaný v klasickej i v novšej literatúre, oboznámený so snahami národnej literatúry prichádza ako dvatsaťštyriročný do Jeny zavŕšiť svoje teologické štúdia. Neskôr upriamil svoju pozornosť k najstarším dejinám Nemecka v súvislosti s dejinami Slovanov. V miestnych názvoch miest, dedín a riek poznával dedičstvo slovanského jazyka, ktorý podľahol ponemčeniu. Dejiny mu pripadali ako reťaz násilí, spáchaných na slovanských národoch. V tých chvíľach mu boli posilou Herberove myšlienky o budúcom rozkvete slovanskej kultúry.

Na jar 1819 sa pri návrate do vlasti v Bratislave zvítal s Palackým, s ktorým si vymenil náhľady na súčasný neblahý stav národa a povzbudil sa v odhodlaní pracovať na jeho kultúrnom povznesení. Toho istého roku prijal miesto kaplána evanjelickej cirkvi v Pešti. Tu prekonával ťažké boje o osamostatnenie a oddelenie slovenskej cirkevnej obce od nemeckej, ako aj o zabezpečenie slovenskej školy.

Zaťažený povinnosťami kňaza a starosťami o školu nemohol sa venovať literatúre naplno. Mladistvé nadšenie, z ktorého vzniklo jeho najznámejšie dielo Slávy dcéra, pohaslo. Jeho záujem sa sústredil najprv na otázku spisovného jazyka, pričom sa snažil češtinu reformovať a slovakizovať, operujúc teóriou ľubozvučnosti bez ohľadu na zákonitosť jazyka. Ďalej organizoval zbieranie ľudových piesní a študoval kultúrne dejiny Slovanov. Okolo neho sa sústreďovala i chorvátska a srbská mládež. Jeho básne sa prekladali do slovanských rečí, do nemčiny, angličtiny, ba niektoré aj do maďarčiny.

Jeho slávy dcéra aktivizovala mládež na lýceu v Bratislave a bola silným impulzom pri vznikaní celej štúrovskej básnickej školy. V roku 1935 sa oženil so svojou Mínou (F.Schmidtová), s ktorou sa zoznámil v Lobede, kde zastupoval jej otca - farára pri bohoslužbách. Domácnosť viedol po nemecky. Podporoval hnutie mladej slovenskej generácie a svoje známosti vo vyšších kruhoch využil na získanie povolenia pre Štúrove Slovenskie národnie noviny. Za revolúcie roku 1848 odišiel z Pešti do Viedne, kde sa stal profesorom slovanských starožitností a poradcom vlády v otázkach slovenského školstva a spisovného jazyka Slovákov. Zomrel 24.januára 1852 vo Viedni. Jeho Slávy dcéra, ako i jeho koncepcia slovanskej vzájomnosti mali i naďalej dôležitú úlohu v národnooslobodzovacom hnutí a kultúrnom živote Slovákov.
 
Podobné referáty
Ján Kollár SOŠ 2.9575 3045 slov
Ján Kollár SOŠ 2.9777 912 slov
Ján Kollár 2.9833 467 slov
Ján Kollár 2.9629 656 slov
Ján Kollár GYM 2.9980 528 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.