* 24. decembra 1837, Mníchov - † 10. septembra 1898, Ženeva

Alžbeta Habsburská – Wittelsbachová nazývaná Sissi bola v súkromnom živote rozporuplná osobnosť. Vytvárala si svoj vlastný štýl, ktorý sa len zriedkavo zhodoval so zásadami dvorného ceremoniálu. Každodenne kontrolovala svoju váhu a miery, pretože kult krásy a dokonalej postavy patril k jej hlavným záujmom. Veľa športovala a kvôli postave držala rôzne diéty a aj hladovky. Často bývala chorá a preto absolvovala mnohé liečebné kúry.

Milovala zvieratá, predovšetkým psy a kone, preto niet divu že jazda na koni patrila k jej najobľúbenejším športom. Vyžívala sa v hre na citare a podľa svojho veľkého vzoru Heinricha Heineho písala i básne. Venovala sa štúdiu cudzích jazykov a literatúry. Rada cestovala a je takmer typické, že jej život sa na jednej s týchto ciest skončil – tragicky a náhle, ako sama vopred vytušila.

Keď mala vojvodkyňa Alžbeta Bavorská krátko pred svadbou, dostala ako každá iná princezná od rodičov náležitú výbavu. Museli jej ju pozháňať na poslednú chvíľu a s veľkým chvatom, pretože všetci boli pripravený na to, že za cisára Františka Jozefa sa vydá staršia dcéra Helena (Néné). Alžbetina garderóba v čase svadby nebola ešte kompletná a podľa dvorných predpisov na Habsburskom dvore nepredstavovala výbavu prislúchajúcu neveste.

Ešte niekoľko mesiacov po svadbe ju bolo treba s pomocou viedenského dvora dopĺňať, aby bola úplná. Najprv sa zadovážilo štrnásť tuctov pančúch, dvadsať párov rozličných rukavíc, šesť párov kožených čižiem ako aj 113 párov topánok zo zamatu, atlasu, hodvábu, alebo s „obyčajnej látky“. Jeden pár topánok si cisárovná smela obuť nanajvýš šesťkrát a potom pripadli jej komorným. S Jozefom I. Habsburkým mala 4 deti, jej syn Rudolf spáchal samovraždu. V posledných rokoch života už trápili Alžbetu rôzne zdravotné problémy. Bola zavraždená v septembri 1898 na ženevskom nábreží talianskym anarchistom. Ťažko ranenú, krvácajúcu Alžbetu na nosidlách odniesli do hotela. Privolaný lekár mohol konštatovať už len smrť. Anarchistický atentátnik Lucheni bol odsúdený na doživotie, 19. októbra 1910 sa vo svojej cele obesil na opasku.